Reči po nastúpení Joakima na trón, hl. 7 - 20

Nespoliehať sa na chrám!. - 1Reč, ktorú povedal Pán Jeremiášovi: 2"Staň si do brány Pánovho domu, ohlás tam tieto slová a povedz: Počujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Pánovi. 3Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje činy, tak vás nechám bývať na tomto mieste. 4Nespoliehajte sa na takéto klamlivé reči: »Chrám Pánov, chrám Pánov, chrám Pánov je toto!« (*) (Národ sa ubezpečoval, že sa mu nič nemôže stať, lebo Pán, ktorý býva medzi nimi v chráme, nemôže dopustiť pohromu, v ktorej by zahynul aj chrám. Prorok z rozkazu Božieho podvracia túto márnu nádej.) 5Ak dôkladne napravíte svoje cesty a svoje činy, ak budete ľuďom naozaj prisluhovať právo, 6cudzincov, siroty a vdovy nebudete utláčať, nebudete vylievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu nebudete chodiť za cudzími bohmi: 7nechám vás bývať na tomto mieste v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.

8Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči bez akéhokoľvek prospechu. 9Nuž kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte? 10Potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa volá mojím menom, a hovoríte: »Sme v bezpečí,« len aby ste mohli páchať všetky tieto ohavnosti? 11Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech vo vašich očiach? Veď aj ja vidím, hovorí Pán. (*) (Porov. Mt 21,13.) 12Choďte k môjmu príbytku do Šíla, kde som sprvoti ubytoval svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť svojho ľudu, Izraela! (*) (Po príchode národa do zasľúbenej zeme, najmä v dobe sudcov, bol svätostánok Pánov v Šílo, na území najsilnejšieho izraelského kmeňa Efraim. Pre zločiny Izraelitov tento stánok zahynul.) 13Teraz teda, preto, že robíte tieto rozličné skutky, (hovorí Pán), že som hovorieval k vám od svitu stále a nepočúvali ste, že som volal a neodpovedali ste: 14urobím s týmto domom, ktorý sa volá mojím menom, na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som urobil so Šílom. 15A odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efraimovo.

Modloslužba a nekajúcnosť

Kráľovná nebies. - 16A ty sa neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, pretože ťa nevyslyším. 17Či nevidíš, čo títo vystrájajú po júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema? 18Deti zbierajú drevo a otcovia zapaľujú oheň, ženy však zarábajú kvas na koláče pre kráľovnú nebies. A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili. (*) ("Kráľovná nebies" bola asi Aštarta, bohyňa lásky a úrodnosti, ktorú Kanaánci a s nimi aj Izraeliti uctievali spolu s Bálom, ktorého zas volali "kráľom neba".) 19Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu?

20Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne.

Poslušnosť je nad obety. - 21Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Celopaly hromaďte na žertvy a - jedzte mäso! (*) (Izraeliti spoliehali sa aj na obety, ktoré v chráme veľmi horlivo konali. Boli to však obety bezduché (porov. 6,20 n.), bolo to teda len mäso, a nie bohoslužobný úkon.) 22Veď som vašim otcom nič nehovoril a nič neprikázal o obetách a žertvách vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta. (*) (Pri východe z Egypta žiadal Boh poslušnosť (Ex 19,5). Obety, ktoré Boh krátko potom tiež prikázal, mali byť len vonkajším znakom poslušného a obetavého ducha, bez ktorého nemajú ceny (porov. Am 5,21 n.; Oz 6,6; Iz 1,11 n.; Mich 6,6-8).) 23Iba som im uložil príkaz, ktorý znel: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojím ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo.

24Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, išli za svojimi plánmi v podlej zatvrdnutosti svojho srdca, ukázali mi chrbát a nie tvár. 25Odo dňa, čo vaši otcovia vyšli z Egypta, až podnes som deň čo deň posielal k nim rozličných svojich sluhov, prorokov, 26ale nepočúvali ma a nenaklonili si ucho, stali sa tvrdošijnými, horšími ako ich otcovia. 27A ak im všetky tieto veci porozprávaš, nebudú ťa počúvať, ak budeš na nich volať, nedajú ti odpoveď. 28Povedz im teda: Toto je národ, ktorý nepočúva hlas Pána, svojho Boha, a nechce prijať výstrahu. Zahynula pravda, zmizla im z úst.

30pretože synovia Júdu pred mojím zrakom páchali zlo, (hovorí Pán), a svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili. (*) (Za časov kráľovských postavili Izraeliti viac ráz modly, "ohavnosti", do chrámu Pánovho (porov. napr. 2 Kr 21,4).) 31A vybudovali výšiny, Tofet, ktorý je v údolí Ben Hinom, aby tam v ohni upálili svojich synov a svoje dcéry, čo som im ja neprikázal, ani na myseľ mi to neprišlo. (*) (Pozri pozn. k Iz 30,33 a porov. Dt 12,31; Iz 57,5; Ez 16,20.36; 23,37-39; Ž 106,38 a Jer 19,6; 32,35.) 32Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že sa nebude viac hovoriť Tofet a údolie Ben Hinom, ale Údolie vraždenia. A pre nedostatok miesta budú pochovávať v Tofete. (*) (Tam, kde vraždili svoje deti, bude nepriateľ vraždiť ich, preto sa údolie Hinom smelo bude môcť volať údolím vraždenia. Hrobky nebudú stačiť a budú pochovávať v Tofete, čo bude pre túto pohanskú svätyňu veľká potupa.) 33Vtedy budú mŕtvoly tohto ľudu pokrmom nebeského vtáctva a poľnej zveriny, nebude, kto by odoháňal. (*) (Mnoho mŕtvol i tak ešte ostane nepochovaných, čo je pre mŕtveho veľkým zneuctením.) 34A odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, áno, pustatinou bude krajina."