Jn 11

Vzkriesenie Lazára. - 1Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3Preto mu sestry poslali odkaz: "Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý."

4Keď to Ježiš počul, povedal: "Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn." (*) (Choroba Lazára bola skutočne smrteľná. Lazár naozaj zomrel. Jeho smrť však bola pre Krista príležitosťou, aby ukázal, že on je Pánom aj nad smrťou.) 5Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. 6Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7Až potom povedal učeníkom: "Poďme znova do Judey." 8Učeníci mu vraveli: "Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!" 9Ježiš odpovedal: "Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. (*) (Ježiš hovorí obrazne: Nič zlé sa mu nemôže stať pred tou hodinou, ktorú mu určil Otec. Deň od východu slnka až po západ sa delí približne na dvanásť hodín. Kto v tomto čase kráča, ide bezpečne, lebo vidí nebezpečenstvá a prekážky, ktorým sa vyhne. Inak je to s tým, kto kráča v noci.) 10Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla." 11Toto povedal a dodal: "Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť." (*) (Vzkriesiť mŕtveho je pre Ježiša ako zobudiť spiaceho. Preto nazýva smrť spánkom.) 12Učeníci mu povedali: "Pane, ak spí, ozdravie." 13Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. 14Vtedy im Ježiš povedal otvorene: "Lazár zomrel. 15A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!" 16Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: "Poďme aj my a umrime s ním."

17Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. 18Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, (*) (Betánia bola vzdialená od Jeruzalema asi 3 km na ceste smerom do Jericha a nachádzala sa na východnom úpätí Olivovej hory. 1 stadion = asi 186 metrov.) 19a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. 20Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21Marta povedala Ježišovi: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. 22Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." 23Ježiš jej povedal: "Tvoj brat vstane z mŕtvych." 24Marta mu vravela: "Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení." 25Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. (*) (Ježiš je Pánom života. On udeľuje človeku taký život, ktorému ani smrť nemôže uškodiť.) 26A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" 27Povedala mu: "Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet."

28Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: "Učiteľ je tu a volá ťa." 29Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. 30Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. 31Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: "Ide sa vyplakať k hrobu." 32Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." 33Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený 34sa opýtal: "Kde ste ho uložili?" Povedali mu: "Pane, poď sa pozrieť!" 35A Ježiš zaslzil. (*) (Hoci Ján vo svojom evanjeliu dokazuje, že Ježiš je pravý Boh, predsa na prípadoch, ako je tento, keď aj plače, ukazuje, že je aj opravdivým človekom.) 36Židia povedali: "Hľa, ako ho miloval!" 37No niektorí z nich hovorili: "A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!"

38Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39Ježiš povedal: "Odvaľte kameň!" Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: "Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe." 40Ježiš jej vravel: "Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?" 41Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: "Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal." 43Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: "Lazár, poď von!" 44A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: "Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!"

Veľrada sa rozhodla zabiť Ježiša. - 45Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. 46No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. 47Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: "Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. (*) (Ježišovi nepriatelia museli uznať, že Ježiš koná znamenia. Namiesto toho, aby uverili v neho, preniesli celú otázku na politickú rovinu. Báli sa, že všetci pôjdu za ním a Rimania nebudú trpieť túto "vzburu". Preto sa rozhodli, že ho zabijú. - "Miesto" čiže Jeruzalem alebo celú krajinu, alebo, čo je najpravdepodobnejšie: Sväté miesto - chrám.) 48Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ." 49Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: "Vy neviete nič. 50Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ." 51Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, (*) (Kajfáš ani netušil, akú prorockú pravdu povedal. Bol veľkňazom, a hoci bol nehodný, Boh ho použil ako tlmočníka svojich úmyslov.) 52a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. 53A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

54Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. (*) (Efraim, dnešné el Taijibe, vzdušnou čiarou asi 20 km na sever od Jeruzalema.)

55Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili. 56Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: "Čo myslíte? Príde na sviatky?" 57Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

Jn 12

VII. Posledná Veľká noc, 12,1 - 19,42

A. Udalosti pred umučením, 12,1-50

Pomazanie v Betánii. - 1Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. (*) (Ježiš sa v Efraime zdržal iba niekoľko dní a cez Jericho prešiel do Betánie.) 2Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. 3Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. (*) (Libra - funt - mala váhu asi 330g.) 4Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5"Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?" 6Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. 7Ježiš povedal: "Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! (*) (Zmysel textu je nejasný. Mária nevedomky urobila na Kristovom tele skutok milosrdenstva, keď ho pomazala vzácnym olejom. - Toto pomazanie je iné ako to, o ktorom píše Lukáš. (7, 36 a n.).) 8Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy." (*) (Mt 26, 6-13; Mk 14, 3-9.)

9Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, 11lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 12Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. 13Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali:

14Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané:

16Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili. 17Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. 18A zástupy mu vyšli v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie. 19Vtedy si farizeji hovorili: "Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!" (*) (Mt 21, 1-11; Mk 11, 1-11; Lk 19, 28-40.)

Gréci chcú vidieť Ježiša. Syn človeka bude oslávený. - 20Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. 21Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: "Pane, chceli by sme vidieť Ježiša." (*) (Gréci, ktorí chceli vidieť Ježiša, boli obrátení pohania. Verili v pravého Boha a pri príležitosti veľkonočných sviatkov prišli do Jeruzalema priniesť obety.) 22Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. 23Ježiš im odpovedal: "Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. 24Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. (*) (Pozri poznámku k Mt 10, 39.) 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. (*) (Ježiš tu opakuje učenie, ktoré už predtým viackrát predniesol (porov. Mt 10, 38-39; Mk 8, 34-37; Lk 14, 26-27). Ak niekto chce byť s ním v sláve, musí ho nasledovať na krížovej ceste.) 27Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. (*) (Spasiteľ mal ľudskú dušu ako my, s celým obsahom šľachetných citov. Preto ho myšlienka na blízke umučenie a smrť hlboko a bôľne rozochvela. Ale poslušne sa chce podrobiť Otcovej vôli (porov. Mt 26, 36-46; Mk 14, 32-42; Lk 22, 40-46), lebo práve na to prišiel na svet, aby utrpením a smrťou vykúpil ľudstvo.) 28Otče, osláv svoje meno!" A z neba zaznel hlas: "Už som oslávil a ešte oslávim." (*) (Ten istý hlas, hlas Otca, ktorý bolo počuť pri Ježišovom krste a pri jeho premenení, prichádza aj teraz svedčiť v prospech milovaného Syna.)

29Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: "Anjel s ním hovoril." 30Ježiš povedal: "Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. 31Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe." (*) (Ježiš svojou smrťou na kríži láme nadvládu kniežaťa tohto sveta, diabla. Oddeľovaním dobrých od zlých sa začína súd. Ukrižovaný Kristus neodolateľne tiahne k sebe, do náručia svojej lásky, všetkých, čo majú úprimné srdce.) 33To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. 34Zástup mu odvrával: "My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš: »Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!« Kto je to ten Syn človeka?" 35Ježiš im povedal: "Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. 36Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla."

Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.

Nevera Židov. - 37Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; 38aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš:

39Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal:

41Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, 43lebo ľudskú slávu mali radšej ako Božiu slávu.

Viera v Ježiša je viera v Boha Otca. - 44Ježiš zvolal: "Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. 47Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. (*) (Ježiš prišiel spasiť, nie súdiť. Preto ľudia sa sami odsúdia svojím postojom ku Kristovmu slovu. Jeho slovom budú súdení.) 49Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec." (*) (V tejto časti Ján zhŕňa Ježišovo verejné účinkovanie a odhaľuje príčinu nevery Židov.)