C. Umučenie, 18,1 - 19,42

Zajatie Ježiša. - 1Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. (*) (Mt 26, 36; Mk 14, 32; Lk 22, 39.
Cedron je potok tečúci medzi Jeruzalemom a Olivovou horou.) 2O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. 3Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. 4Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: "Koho hľadáte?" 5Odpovedali mu: "Ježiša Nazaretského." Povedal im: "Ja som." Bol s nimi aj zradca Judáš. (*) ("Ja som", pozri poznámku k 8, 24. Ku Kristovi, teda k Bohu, sa má pristúpiť s bázňou a úctou (Ex 19, 22 a 2 Sam 6, 7).) 6Ako im povedal: "Ja som," cúvli a popadali na zem. 7Znova sa ich teda opýtal: "Koho hľadáte?" Oni povedali: "Ježiša Nazaretského." 8Ježiš odvetil: "Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!" 9Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: "Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného." 10Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. 11Ale Ježiš Petrovi povedal: "Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!" (*) (Mt 26, 47-56; Mk 14, 43-52; Lk 22, 47-53.)

Ježiš pred Annášom a Kajfášom. Peter zapiera Ježiša. - 12Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho 13a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. (*) (Iba Ján uvádza, že Ježiša najprv predviedli pred Annáša. On bol veľkňazom v rokoch 6-15 po Kr. Po ňom v tejto hodnosti nasledovali jeho piati synovia a zať Kajfáš. Hoci už nebol veľkňazom, mal aj naďalej veľký vplyv. Ježiša priviedli k nemu, aby mu polichotili, ale hlavne preto, aby ho Annáš zadržal, kým sa u Kajfáša nezišla veľrada. Býval v tom istom paláci ako zať Kajfáš. Tak si vysvetlíme tvrdenie synoptikov, že vojaci priviedli Ježiša do domu veľkňaza Kajfáša.) 14A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: "Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud."

15Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, 16Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. 17Tu vrátnička povedala Petrovi: "Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?" On vravel: "Nie som." 18Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa.

19Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. 20Ježiš mu odpovedal: "Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. 21Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril." 22Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: "Tak odpovedáš veľkňazovi?" 23Ježiš mu odvetil: "Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!" 24A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.

25Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: "Nie si aj ty z jeho učeníkov?" On zaprel: "Nie som." 26Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: "A nevidel som ťa s ním v záhrade?!" 27Peter znova zaprel - a vtom zaspieval kohút. (*) (Mt 26, 57-75; Mk 14, 53-72; Lk 22, 54-71.)

Ježiš pred Pilátom. - 28Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. (*) (O výsluchu pred Kajfášom Ján nehovorí, o to podrobnejšie opisuje súdne rokovanie pred Pilátom. - Počas veľkonočných sviatkov býval Pilát v úradnej budove. Vojsť do domu pohana znamenalo poškvrniť sa. Rímska vláda si vyhradila potvrdenie a výkonné právo rozsudkov smrti. Preto museli ísť Židia pred prokurátora Piláta do vládnej budovy na hrade Antonia. - Podľa úradného kalendára až v piatok večer sa v tom roku slávila veľkonočná večera a jedol baránok. Teda Kristus umrel vtedy, keď 14. nisan, dátum veľkonočnej večere, pripadol na piatok. Podľa mienky niektorých autorov to bolo 7. apríla r. 30.) 29Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: "Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?" 30Odpovedali mu: "Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali." 31Pilát im povedal: "Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!" Židia mu odpovedali: "My nesmieme nikoho usmrtiť." 32Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie. (*) (Ježiš predpovedal (Jn 3, 14; 12, 32), že zomrie smrťou na kríži.)

33Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: "Si židovský kráľ?" 34Ježiš odpovedal: "Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?" 35Pilát odvetil: "Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?" 36Ježiš povedal: "Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto." 37Pilát mu povedal: "Tak predsa si kráľ?" Ježiš odpovedal: "Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas." 38Pilát mu povedal: "Čo je pravda?" Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: "Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. 39Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?" 40Oni znova kričali: "Toho nie, ale Barabáša!" A Barabáš bol zbojník.

Hľa, človek. - 1Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. 2Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. 3Prichádzali k nemu a hovorili: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" A bili ho po tvári. 4Pilát znova vyšiel a povedal im: "Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam." 5Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: "Hľa, človek!" 6Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!" Pilát im povedal: "Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu." 7Židia mu odpovedali: "My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna." (*) (Porov. Lv 24, 15 a n.)

8Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. 9Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: "Odkiaľ si?" Ale Ježiš mu neodpovedal. 10Pilát sa ho spýtal: "So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?" 11Ježiš odpovedal: "Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe." (*) (Každý, kto je poverený zodpovedným úradom, musí Bohu účtovať, či verne a svedomite vykonával svoje povinnosti a či nezneužil svoje práva. - Židia, najmä ich predstavitelia, majú väčšiu vinu než Pilát, lebo mohli a mali vedieť, kto je Ježiš. - Pilát už predtým cítil akýsi vnútorný nepokoj alebo obavu, že napriek presvedčeniu o jeho nevine dal Krista stýrať ako zločinca. Teraz však, keď počul, že sa robí Božím Synom, bál sa ešte viac. Možno ho znepokojovala myšlienka, že by to azda predsa mohol byť nejaký boh v ľudskej podobe, alebo nejaký poloboh, takže keby ho odsúdil, zvolal by na seba trest a božskú pomstu.)

Pilátov výrok. - 12Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: "Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi." 13Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. 14Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: "Hľa, váš kráľ!" 15Ale oni kričali: "Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!" Pilát im povedal: "Vášho kráľa mám ukrižovať?!" Veľkňazi odpovedali: "Nemáme kráľa, iba cisára!" 16Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. (*) (Mt 27, 22-31; Mk 15, 15-20; Lk 23, 24-25.)

Krížová cesta a ukrižovanie. - 17Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. 18Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. 19Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: "Ježiš Nazaretský, židovský kráľ." 20Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. 21Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: "Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: »Som židovský kráľ.«" 22Pilát odpovedal: "Čo som napísal, to som napísal."

Rozdelili si jeho šaty. - 23Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. 24Preto si medzi sebou povedali: "Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!" Aby sa splnilo Písmo:

Ježiš a jeho matka. - 25Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. (*) (Nevie sa, či ide o tri, alebo štyri ženy. Ak sa za sestru "jeho matky" berie Mária Kleopasova, tak sú tri.) 26Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" 27Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Ježiš na kríži umiera. - 28Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: "Žíznim." (*) (Ž 22, 16.) 29Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. (*) (Porov. Ž 69, 22. - Ocot (vlastne kyslé víno) zmiešaný s myrhou dávali piť odsúdeným na trest smrti, aby sa omámili a aby sa im tak zmiernili bolesti.) 30Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: "Je dokonané." Naklonil hlavu a odovzdal ducha. (*) (Mt 27, 31-50; Mk 15, 20-37; Lk 23, 26-46.
Ján neopisuje krížovú cestu. Uvádza iba dva základné a isté body: vládnu budovu, odkiaľ sa sprievod pohol, a Golgotu, kde Ježiša ukrižovali; no pritom zaznamenáva veci celkom nové, prípadne podrobnejšie opisuje už známe.)

Prebodli mu bok. - 31Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. 32Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, 34ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. (*) (Vojak prebodol srdce naozaj odborne. Úder šiel z pravej strany cez pľúca do srdca. Šlo rozhodne o smrteľnú ranu. Svätopisec tvrdí, že z prebodnutého boku vyšla krv a voda. Dôkladnejšie lekárske výskumy dokázali nielen možnosť, ale priamo potvrdili pravdivosť tohto úkazu: u ľudí, ktorí sa dlho trápia v prudkých smrteľných mukách, sa v osrdcovníku tvorí sérum naoko podobné vode.) 35A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. 36Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: "Kosť mu nebude zlomená." (*) (Ex 12, 46; Nm 9, 12; Ž 34, 21.
V Ex 12, 46 a v Nm 9, 12 je reč o veľkonočnom baránkovi, ktorý je predobrazom Krista.) 37A na inom mieste Písmo hovorí: "Uvidia, koho prebodli." (*) (Zach 12, 10.
Krv potvrdzuje skutočnosť obety baránka, obetovaného za život sveta (6, 51), a voda, symbol Ducha, jej duchovnú plodnosť. Mnohí otcovia, nie bez dôvodu, videli vo vode symbol krstu a v krvi symbol Eucharistie, a v obidvoch týchto sviatostiach znamenie Cirkvi, novú Evu zrodenú z nového Adama (porov. Ef 5, 23-32).)

Ježišov pohreb. - 38Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. 39Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. 40Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. 41V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. 42Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko. (*) (Museli sa ponáhľať, aby ešte pred začiatkom veľkonočných sviatkov (sviatočný deň sa začínal už večer) boli s pochovávaním hotoví.)