Zázračné rozmnoženie chlebov. - 1Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. (*) (Genezaretské jazero sa volalo aj Galilejským alebo Tiberiadským morom. Tiberiadským podľa mesta Tiberiady (na západnom brehu jazera), ktoré vystaval Herodes Antipas a nazval podľa rímskeho cisára Tibéria.) 2Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. 3Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. 4Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. (*) (Toto je druhá Veľká noc Ježišovej verejnej činnosti. O prvej hovorí Jn 2, 13 a o tretej Jn 11, 55 n. - Ježiš sa preplavil k Betsaide, ako hovorí Lk 9, 10.) 5Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: "Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?" 6Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. 7Filip mu odpovedal: "Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok." 8Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9"Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?" 10Ježiš povedal: "Usaďte ľudí!" Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. 11Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. 12Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: "Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!" 13Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.
14Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: "Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet."
15Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
(*)
(Mt 14, 13-21; Mk 6, 32-44; Lk 9, 10-17.
Udalosť opisujú aj synoptici. Ján sa skôr zameriava na také podrobnosti, ktoré ostatní evanjelisti nespomínajú. V jeho podaní je zvýraznená Ježišova iniciatíva a zrejmý súvis s Eucharistiou.)
Ježiš kráča po mori. - 16Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, 17nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. (*) (Vzdialenosť medzi Betsaidou a Kafarnaumom je cez jazero asi 10 km, teda asi pol druha hodiny cesty člnom.) 18Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. 19Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. (*) (Stadion - starogrécka dĺžková miera rovnajúca sa asi 186 m.) 20Ale on im povedal: "To som ja, nebojte sa!" 21Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili. (*) (Mt 14, 22-23; Mk 6, 45-52.)
Ježišova reč o eucharistickom chlebe. - 22Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. 23A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. 24No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. 25Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: "Rabbi, kedy si sem prišiel?"
26Ježiš im odpovedal: "Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. 27Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou." (*) ("Pečaťou" Ducha Svätého pri krste v Jordáne, Božou mocou, ktorou mohol konať znamenia (porov. Sk 10, 38; Mt 12, 28; Ef 1, 13; 4, 30; 2 Kor 1, 22).) 28Povedali mu: "Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?" 29Ježiš im odpovedal: "Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal."
30Povedali mu: "Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? 31Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«" (*) (Ex 16, 13; Ž 78, 24; Múd 16, 20.) 32Ježiš im odvetil: "Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. (*) (Zázrak rozmnoženia chleba vyvolal medzi ľuďmi vzrušenie (6, 14). Ježiš to využíva a ohlasuje ustanovenie Eucharistie - najväčšieho znaku, v ktorom on sám ako ozajstný chlieb z neba dá ľuďom ako pokrm svoje telo.) 33Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život." 34Povedali mu: "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb." 35Ježiš im povedal: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. (*) (Pravdepodobne narážka na Ex 3, 14; porov. Jn 8, 24. Ozajstný Boží chlieb má spĺňať podobnú úlohu ako manna na púšti. Rozmnoženie chleba je predobrazom Eucharistie.) 36Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. 37Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, 38lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 39A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. 40Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň."
41Židia na neho šomrali, lebo povedal: "Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba," 42a hovorili: "Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: »Zostúpil som z neba!?«"
43Ježiš im odpovedal: "Nešomrite medzi sebou! 44Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. 45U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.« A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. (*) (Iz 54, 13; Jer 31, 33-34.) 46Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. 47Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.
48Ja som chlieb života. 49Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. 50Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. 51Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." (*) (Eucharistiou sa veriaci životne spájajú s Božím Synom a zúčastňujú sa tak na jeho božskom bytí a živote.)
52Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: "Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!" 53Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. 57Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky."
59Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. 60Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: "Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!" 61Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: "Toto vás pohoršuje? 62A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? 63Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. (*) (Ježiš hovorí o nebeskom chlebe ako o realite, ktorú chápe človek len pod vplyvom Ducha (porov. 14, 26). Eucharistia, to je telo vzkrieseného Pána, ktorý sedí po pravici Otca.) 64Ale niektorí z vás neveria." Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. 65A povedal: "Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec."
Petrovo vyznanie. - 66Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. 67Ježiš povedal Dvanástim: "Aj vy chcete odísť?" 68Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. 69A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý." (*) (Boží Svätý je titul Mesiáša (porov. Mk 1, 24).) 70Ježiš im odpovedal: "Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol." 71To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich. (*) (Túto reč Pán povedal v kafarnaumskej synagóge pred veľkým zástupom. Prisľubuje nadprirodzený pokrm. Je to zrejme sviatostný chlieb a nápoj, Eucharistia, ktorú potom ustanovil pri Poslednej večeri. Z jeho výrokov je jasné, že svoj prísľub myslel doslovne, teda reálne, skutočne, nie iba obrazne a duchovne.)