Job12,7–10

Božia múdrosť a moc

7

Zveri sa pýtaj, by ťa poučila,
nebeských vtákov, nech ti povedia,

8

aj zemeplazov, aby poučili teba,
a morské ryby nech ti oznámia:

9

Veď z týchto všetkých ktože by nevedel,
že ich urobila ruka Pánova?!

10

V jeho ruke je duša všetkých bytostí
aj duch každého ľudského tela.

(*) (Kto si chce v plnej miere vysvetliť utrpenie Jóbovo, tomu nestačí odvolávať sa na Božiu múdrosť, o ktorej nemôže nikto mať pochybnosti, keďže aj nemé tvorstvo svojím počínaním podáva dôkazy o nej (verš 7–10), ale musí brať zreteľ aj na iné Božie vlastnosti. Nestačí ani odkazovať na životnú skúsenosť starších predkov (verš 12). Lebo pozorovanie Božej múdrosti – ako ňou pôsobí Boh v celom viditeľnom svete – dostatočne ukazuje, že Boh nezávisle na vôli kohokoľvek, bez ohľadu na zásluhu alebo vinu môže dopustiť nešťastia. Boh nechce zlo, ale ho pripúšťa, lebo človek má slobodnú vôľu.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jób 11)   Dopredu (Jób 13)

Obsah