Job6,8-9

Už len smrť…

8

Bár by sa mi moja žiadosť splnila (raz)
a čo dúfam, Pán mi dožičil!

9

Bár by sa Pánovi rozmliaždiť ma chcelo
a rukou hybkou vyrvať z koreňov!

(*) (Tieto verše majú nejasný zmysel. Znamenajú asi toľko, že priatelia Jóbovi nepekne si počínajú, ak pokladajú Jóba za veľkého hriešnika, a tak svojimi slovami zapríčiňujú mu trpkosť miesto potechy. Jób cíti z toho odpor, aký máva človek pred nepožívateľným pokrmom.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jób 5)   Dopredu (Jób 7)

Obsah