Joel1-2

Pohroma kobyliek, hl. 1 - 2

Opis navštívenia Izraela. - 1Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela. (*) (O Joelovi a Fatuelovi pozri úvod k tomuto prorokovi.)

2

Čujte toto, starci,
nakloňte si ucho,
všetci obyvatelia zeme!
Či sa stalo takéto za vašich dní
alebo za dní vašich otcov?

3

Rozprávajte o tom svojim deťom
a vaše deti svojim deťom
a ich deti ďalším pokoleniam!

4

Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka,
zvyšok po kobylke zožral skokan,
zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ.

(*) (Rezáč, kobylka, skokan a ničiteľ sú len rozličné básnické názvy ázijských sťahovavých kobyliek. Tieto bývajú z času na čas podnes pohromou východných krajín. Lietajú v neuveriteľne veľkých množstvách, ako celé oblaky, ktoré zatemnia aj slnko. Kde zosadnú, vyžerú všetku zeleň, potom letia ďalej. Z opisu proroka Joela, ináč veľmi živého, nemožno zistiť, či hovorí o skutočnej pohrome kobyliek a či kobylkami len zvýrazňuje nepriateľské vojsko.) 5

Vzbuďte sa, opilci, plačte
a kvíľte, všetci pijani vína,
pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili.

6

Lebo do mojej krajiny vystúpil
mocný a nespočetný národ;
jeho zuby sú zuby leva,
hryzáky má ako levica.

7

Moju vinicu obrátil na púšť
a moje figovníky obhrýzol,
úplne ich olúpal a zahodil,
obeleli ich konáre.

8

Kvíľ ako panna odiata vrecovinou
pre muža svojej mladosti!

(*) (Hoci dievča po zasnúbení ostávalo ešte pannou v rodičovskom dome, zákon ju už pokladal za ženíchovu manželku. Ak zomrel, oplakávala ho ako muža.) 9

Pokrmové a nápojové obety
zmizli z domu Pánovho,
smútia kňazi, služobníci Pánovi.

10

Spustošené je pole, smúti roľa,
veď je znivočené obilie,
vyschol mušt, olej uvädol.

(*) (Pri pokrmových a nápojových obetách sa obetoval chlieb, víno a olivový olej. Keď ich nebolo, nemohli sa konať ani obety.) 11

Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári
pre pšenicu a jačmeň,
lebo žatva je preč z poľa.

12

Vinič vyschol, figovníky uvädli,
granátniky i palmy a jablone,
všetky stromy poľa vyschli,
áno, zmizla radosť u ľudí.

(*) (Prorok povzbudzuje izraelský národ k pokániu a stavia mu pred oči tresty, ktoré ho očakávajú pre jeho hriešnosť. Robí to pod rozličnými obrazmi: opisuje nepriateľa, hynúcu vinicu a figovníky, žiaľ panny nad stratou muža jej mladosti atď.)

Výzva k pokániu

13

Opášte sa a nariekajte, kňazi,
kvíľte, služobníci oltára,
poďte, bedlite vo vrecovinách,
sluhovia môjho Boha,
lebo domu Pánovmu sú upreté
obety pokrmu a nápoja.

(*) ("Opášte sa!" – totiž kajúcim rúchom.) 14

Zasväťte pôst, zvolajte zbor,
zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny
do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi:

(*) (Zbor ľudu má pôstom a modlitbou odprosovať Pána.) 15

"Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň,
príde ako pohroma od Hromovládcu!

(*) (Deň Pána je deň, keď Boh súdi a tresce zem. – Porov. Iz 2,12; 13,6.9.) 16

Či nie pred naším zrakom hynie pokrm,
z domu nášho Boha radosť a plesanie?"

17

Hnijú semená pod svojimi hrudami,
pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady,
lebo obilie vyšlo na hanbu.

(*) (Začiatok verša je neistý.) 18

Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku,
lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.

Modlitba

19

K tebe, Pane, volám,
lebo oheň strávil stepné lúky
a plameň spálil všetky stromy poľa.

(*) (K pohrome kobyliek sa druží suchota, takže pole vyzerá ako po požiari.) 20

I zverina poľa túži po tebe,
lebo vyschli vodné toky
a oheň strávil stepné lúky.

Deň Pánov príde

1

Zvučte trúbou na Sione,
volajte na mojom svätom vrchu,
nech sa trasú všetci obyvatelia zeme,
lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.

2

Deň tmy a mrákavy,
deň oblakov a víchrice.
Ako zora sa rozprestiera na vrchoch
národ početný a mocný,
jemu podobný nebol od prapočiatku
a za ním už po roky rodov a rodov nebude.

(*) (Národ sú aj tu kobylky, porov. 1,6, tie tiahnu ako mračná. – Podľa niektorých je v hl. 2 už nie reč o kobylkách, ale o nepriateľskom vojsku.) 3

Pred ním oheň zožiera
a za ním vypaľuje plameň;
sťa záhrada Eden je pred ním zem,
za ním však znivočená púšť
a nieto pred ním nijakej záchrany.

(*) (O záhrade Eden pozri pozn. k Iz 51,3; porov. Ez 28,13.) 4

Ich výzor je ako výzor koní
a ako jazdci, tak bežia.

(*) (Podobný opis kobyliek pozri Zjv 9,7–9.) 5

Akoby hrmot vozov
poskakujú na temene vrchov
a ako šľahot plamenného ohňa,
ktorý plevu zožiera;
ako mocný národ zriadený do boja.

6

Pred ním sa chvejú národy,
zo všetkých tvárí sa červeň sťahuje.

(*) ("Z tvárí sa červeň sťahuje" rozumej: tváre blednú od strachu.) 7

Bežia ako bohatieri
a ako bojovníci lezú na múry;
každý ide svojou cestou,
neodchýli sa zo svojho chodníka.

8

Jeden nevráža do druhého,
každý kráča svojou koľajou,
i cez strely sa neprestajne rútia.

9

Vpadnú do mesta, bežia po múroch,
vylezú na domy,
vojdú ako zlodej cez okná.

10

Pred ním sa trasie zem, chveje sa nebo,
slnko a mesiac sa zatemnia
a hviezdy stiahnu svoj jas.

(*) (O zjavoch, opísaných v tomto verši, pozri pozn. k Iz 13,10. Proroci často spájajú blízke pohromy s pohromami ďalekej budúcnosti, najmä s posledným súdom. Aj Pán Ježiš hovoril v jednej reči aj o skaze Jeruzalema, aj o poslednom súde.) 11

Pán vydá hlas pred svojím vojskom,
veď jeho tábor je veľmi veľký,
veď je mocný a vykonáva jeho rozkaz.
Áno, veľký je Pánov deň
a veľmi hrozný, ktože ho vydrží?

(*) (Aj záplava kobyliek je len Pánovo vojsko, plní jeho rozkaz.)

Čiňte pokánie!

12

"Teraz však - hovorí Pán -
obráťte sa ku mne celým svojím srdcom,
pôstom i plačom a nárekom,

13

roztrhnite si srdcia, a nie rúcho,
obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu,
veď je dobrotivý a milosrdný,
trpezlivý a veľmi ľútostivý
a môže odvrátiť nešťastie."

(*) (Roztrhnuté rúcho bolo u Izraelitov, (a je podnes) znak smútku. Ale vonkajšie znaky bez vnútornej ľútosti nemajú ceny.) 14

Možno, že sa zmení a odpustí
a zanechá po sebe požehnanie
na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu.

(*) (Pán prišiel síce trestať, ale ak bude vidieť, že sa národ obrátil a činí pokánie, zmení trest na požehnanie, dá hojnú úrodu, ktorá zase umožní obety.) 15

Zvučte trúbou na Sione,
zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie,

16

zvolajte ľud, zasväťte zástup,
zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých
aj tých, čo sajú prsia;
ženích nech vyjde zo svojej izby
a nevesta zo svojej chyže.

17

Medzi predsieňou a oltárom
nech plačú kňazi, Pánovi sluhovia,
a nech hovoria: "Ušetri, Pane, svoj ľud
a nevydávaj svoje dedičstvo na hanbu,
aby nad nimi panovali národy;"
prečo by mali vravieť medzi národmi:
"Kdeže je ich Boh?"

(*) (Prorok má pred očami svoj národ, veriaci v jedného Boha. Keby národ priveľmi trpel, pohania by sa mu posmievali, že nemá Boha, že sa nemá kto oň starať. "Národy" – sú pohania – modloslužobníci.)

Pán sa zmiluje

18

Pán sa rozhorlil za svoju krajinu
a ušetril svoj ľud.

19

Pán odpovedal svojmu ľudu:
"Hľa, ja vám pošlem obilie,
víno a olej: nasýtite sa nimi
a viac vás nedám na potupu národom.

20

A toho, čo je zo severu, oddialim od vás,
odoženiem ho na suchú a pustú zem,
jeho predvoj k Východnému moru
a jeho zadný voj k Západnému moru.
Jeho zápach sa bude roznášať
a jeho smrad bude vystupovať,
pretože urobil priveľa.

(*) (Východné more je Mŕtve more, Západné je Stredozemné more. Do týchto morí vženie Boh kobylky, ktoré prišli od severu a priveľmi spustošili krajinu. Ale Boh chce súčasne azda ubezpečiť národ aj o tom, že zničí aj nepriateľské vojská Asýrov a iných nepriateľov, ktoré spravidla tiež prichádzali od severu. – Výkal a zdochliny kobyliek rozširovali zápach.) 21

Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa,
pretože Pán konal veľkolepo.

22

Neboj sa, poľná zverina,
lebo sa rozzelenajú nivy púšte,
lebo strom prinesie svoje ovocie,
figovník a vinič vydajú svoju silu.

23

Synovia Siona, plesajte
a radujte sa v Pánovi, svojom Bohu,
pretože vám dá učiteľa spravodlivosti
a zošle vám dážď ranný a neskorý ako kedysi,

24

takže sa humná naplnia obilím
a lisy budú pretekať vínom a olejom.

25

Vynahradím vám roky,
ktoré vyžrala kobylka, skokan, ničiteľ a rezáč,
moje veľké vojsko, ktoré som na vás poslal.

26

Budete hojne jesť a nasýtite sa
a budete chváliť meno Pána, svojho Boha,
ktorý zaobchádzal s vami zázračne,
a môj ľud sa už nikdy nezahanbí.

27

Budete vedieť, že uprostred Izraela som ja,
ja som Pán, váš Boh, a nik iný,
a môj ľud sa už nikdy nezahanbí!"

(*) (Boh sľubuje, že po pliage kobyliek prídu roky požehnania a hojnosti. Opisovanie takýchto hojných čias vyvolalo u Izraelitov vždy myšlienku na požehnané mesiášske časy. Aj Joel na ne myslí, lebo už tu sľubuje národu "Učiteľa spravodlivosti", Mesiáša. Takto tvorí táto stať akýsi prechod k nasledujúcej, už nesporne mesiášskej stati. – Vo verši 25 sa opakujú tie isté štyri názvy kobyliek, s ktorými sme sa stretli v 1,4.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Oz 14)   Dopredu (Joel 3)

Obsah