6Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval. (*) (Ricínus (Ricinus communis) je ker, ktorý rastie v Egypte, Sýrii, Perzii, v západnej a južnej Anatolii (Malej Ázii) a Grécku. Je 1 až 4 m vysoký, má široké listy, ktoré dávajú dobrý tieň. Rýchlo rastie, ale aj rýchlo vädne. Pritom všetkom je však prípad Jonášovho ricínu zázračný, lebo prirodzeným spôsobom ricín predsa len nerastie a nehynie tak rýchlo ako tento.) 7Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol. 8A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: "Lepšie mi je zomrieť, ako žiť." 9Vtedy povedal Boh Jonášovi: "Azda sa právom hneváš na ricínus?" Odpovedal: "Právom sa hnevám až na smrť."