Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ,
všetko je iba márnosť.
Doslov
Okrem toho, že Kazateľ bol učencom, patrí (o ňom) dodať:
(*) (Je opakovaním verša 1,2, a tak celá báseň Kazateľova je uzavretá výrokom o "márnosti", pominuteľnosti a nedostatočnosti, aká sa javí ustavične v živote a vo všetkých jeho slabostiach alebo statkoch, ktoré nevedia ukojiť vyššie túžby duše. Je teda v nás niečo, čo nie je z tohto sveta, lebo ani celý svet nestačí nasýtiť túžby duše.)