Prológ. - 1Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, 2ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. 3Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, 4aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. (*) (Teofil bol dajaký popredný muž, o ktorom sa hovorí aj v Sk 1, 1. Tento predhovor nám jasne poukazuje na to, že evanjelium nie je dajakým ľudovým rozprávaním, ale dielom doloženým vierohodnými svedectvami.)
Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa. - 5Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. (*) (Dávid pri novom zriadení starozákonnej bohoslužby zadelil kňazov do 24 tried. Každá trieda konala týždenne službu v chráme. Lósom sa rozhodlo, kto akú službu má vo svojej triede konať. Jeden z kňazov denne vchádzal ráno i večer ku kadidlovému oltáru pred Svätyňou svätých a tam pálil kadidlo.) 6Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. 7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.
8Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, 9podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. 10V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. 11Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. 12Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. 13Ale anjel mu povedal: "Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých.