Krížová cesta. - 26Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

27Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. 28Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 29Lebo prichádzajú dni, keď povedia: »Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!«

30Vtedy začnú hovoriť vrchom: »Padnite na nás!« a kopcom: »Prikryte nás!« 31Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?" (*) (Zmysel Ježišových slov je: Keď sa tak kruto a neúprosne zachádza s nevinným (zelený strom je obraz spravodlivého - Ž 1, 3), o čo prísnejšie a neúprosnejšie budú potrestaní hriešnici, zaťažení ťažkými hriechmi.)

32Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. (*) (Mt 27, 31-34; Mk 15, 20-23; Jn 19, 17.)

Ukrižovanie. - 33Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. (*) ("Lebka", čiže Golgota (z aram.) alebo Kalvária (z lat.). Miesto ukrižovania sa tak nazývalo pravdepodobne preto, že malo tvar ľudskej lebky.) 34Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia."

Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. (*) (Mt 27, 35-38; Mk 15, 24-28; Jn 19, 17-24.) 35Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec." 36Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!" 38Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ." (*) (Mt 27, 39-44; Mk 15, 29-32.)

Kajúci zločinec. - 39A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!" 40Ale druhý ho zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé." 42Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." 43On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."

Ježiš na kríži umiera. - 44Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46a Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol. (*) (Mt 27, 45-50; Mk 15, 33-37; Jn 19, 25-30.)

Po Ježišovej smrti. - 47Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: "Tento človek bol naozaj spravodlivý." (*) ("Keď videl, čo sa stalo" - pri ukrižovaní sa totiž odohrali viaceré pozoruhodné udalosti: nastala tma, Ježiš sa nahlas modlil, ďalej sa udiali ja- vy v prírode, o ktorých hovorí Mt 27, 51-54; Mk 15, 39.) 48A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.

49Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. (*) (Mt 27, 51-56; Mk 15, 38-41; Jn 19, 31-37.)

Ježišov pohreb. - 50Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek 51z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, 52zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 53Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. 54Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. 55Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. 56Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj. (*) (Mt 27, 57-61; Mk 15, 42-47; Jn 19, 38-42.)