Lk5,17-6,11

Uzdravenie ochrnutého. - 17Keď v istý deň učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. 18Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. 19Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. 20Keď videl ich vieru, povedal: "Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy." 21Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: "Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" 22Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: "O čom to premýšľate vo svojich srdciach! 23Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? 24Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!" 25A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. 26Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní bázne hovorili: "Dnes sme videli obdivuhodné veci." (*) (Mt 9, 1-8; Mk 2, 1-12.)

Povolanie Léviho. - 27Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: "Poď za mnou!" 28On vstal, opustil všetko a išiel za ním. 29Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. (*) (Lévi je budúci apoštol Matúš, jeden z Dvanástich. Porov. poznámku k Mt 9, 9 a Mk 2, 14.) 30Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: "Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?" 31Odpovedal im Ježiš: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali." (*) (Mt 9, 9-13; Mk 2, 13-17.)

Spor o pôste. - 33Oni mu povedali: "Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú." 34Ježiš im povedal: "Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť." 36Rozpovedal im aj podobenstvo: "Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového. 37A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia. 38Ale nové víno treba naliať do nových mechov. 39A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: »Staré je lepšie.«" (*) (Mt 9, 14-17; Mk 2, 18-22.)

Spor o sobote. - 1V istú sobotu išiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. 2Tu niektorí farizeji povedali: "Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?" 3Ježiš im odpovedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? 4Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" 5I povedal im: "Syn človeka je pánom aj nad sobotou." (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 2.)

Uzdravenie v sobotu. - 6V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. 7A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať. 8Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človeku, čo mal vyschnutú ruku: "Vstaň a postav sa do prostriedku!" On vstal a postavil sa. 9A tamtým Ježiš povedal: "Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?" 10Popozeral sa po všetkých a povedal mu: "Vystri ruku!" On to urobil a ruka mu ozdravela. 11Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom. (*) (Mt 12,9-14; Mk 3,1-6.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Lk 4)   Dopredu (Lk 7)

Obsah