Lk6,20-8,3

Blahoslavenstvá. - 20On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril:

"Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

21Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.
Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

22Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. 23Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. (*) (Mt 5,1.3.6.4. 11-12.
Lk podáva skrátene Kristovu reč na vrchu. Vyžadoval to jeho cieľ. Obrátencom z pohanstva nebolo potrebné uvádzať časti, ktoré nemali priamy vzťah k nim. Blahoslavenstvá u Mt nie sú bezprostredne zamerané na poslucháčov (hovorí v 3. osobe), kým u Lukáša sa oslovujú priamo poslucháči.)

Beda vám. - 24Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!

25Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať!
Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!
26Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!

Láska k nepriateľom. - 27Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, 28žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! 29Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. 30Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. 31Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. 34A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.

35Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. (*) (Mt 5,39-48.) 36Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! 37Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. 38Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám." (*) (Mt 7, 1-2; Mk 4, 24.)

Podobenstvo o dvoch slepých. - 39Povedal im aj podobenstvo: "Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? (*) (Mt 15, 14.)

40Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. (*) (Mt 10, 24-25; Jn 13, 16; 15, 20.)

Brvno v oku. - 41Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? 42Ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,« keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata. (*) (Túto časť zložil Lukáš z niektorých vybraných výrokov z Ježišových rečí.)

Strom a ovocie. - 43Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. 44Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. 45Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa. (*) (Mt 12, 33-35; 7, 16-18.)

Podobenstvo o dvoch staviteľoch. - 46Čo ma oslovujete: »Pane, Pane,« keď nerobíte, čo hovorím? 47Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. 48Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. 49Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človeku, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko." (*) (Mt 7, 24-27.)

Uzdravenie stotníkovho sluhu. - 1Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. 2Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. 3Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. 4Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: "Zaslúži si, aby si mu to urobil, 5lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil." 6Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: "Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! 8Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« - ide; inému: »Poď sem!« - tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobí." 9Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: "Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!" 10A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého. (*) (Mt 8, 5-13.)

Vzkriesenie syna naimskej vdovy. - 11Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. 12Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. 13Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač!" 14Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mládenec, hovorím ti, vstaň!" 15Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. 16Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami" a: "Boh navštívil svoj ľud." 17A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí. (*) (Vzkriesenie naimského mládenca uvádza iba Lukáš. Naim je dedinka na juhovýchod od Nazareta, blízko vrchu Tábor. Mŕtvolu v otvorenej truhle niesli do podzemnej komory.)

Otázka Jána Krstiteľa. - 18O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. 19Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" 20Keď muži k nemu prišli, povedali: "Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: »Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?«" 21Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22A tak im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 23A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší."

Ježišovo svedectvo o Jánovi. - 24Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 25Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. 26Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. 27Lebo to o ňom je napísané: »Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.« (*) (Mal 3, 1.)

28Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on." 29A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. 30Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.

Ježišov súd nad hriešnym pokolením. - 31"Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? 32Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé:

»Pískali sme vám, a netancovali ste;
nariekali sme, a neplakali ste.«

33Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: »Je posadnutý zlým duchom.« 34Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!« 35No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti." (*) (Mt 11, 2-19.)

Kajúca a milujúca žena. - 36Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. 37V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, 38s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. (*) (Okolo stola boli pohovky, na ktoré sa hostia uložili, takže hlava sa priklonila k stolu a nohy vyčnievali von. Preto mohla žena k bosým nohám ľahko pristúpiť, poumývať ich a pomastiť.)

39Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica." 40Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odvetil: "Povedz, Učiteľ!" 41"Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?" 43Šimon odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: "Správne usudzuješ." 44Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. 45Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. 46Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. 47Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje." 48A jej povedal: "Tvoje hriechy sú odpustené." 49Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?" 50On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!" (*) (Táto udalosť sa vyskytuje iba u Lukáša. Kajúca hriešnica nie je žena, čo v Betánii pomazala Ježiša (Mt 26, 6-13). Pravdepodobne to nie je ani Mária Magdaléna, ani Mária, Martina sestra.)

Ženy v Ježišovom sprievode. - 1Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti 2a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, 3Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov. (*) (Túto správu o ženách má iba Lukáš. Chce tým zdôrazniť - proti židovskému chápaniu -, že žena je v Božích očiach rovnocenná s mužom. Oceňuje služby, ktoré vykonávali ženy okolo Ježiša a jeho učeníkov pre Božie kráľovstvo.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Lk 5)   Dopredu (Lk 9)

Obsah