Lk9,51-19,27

IV. Ježišova cesta do Jeruzalema, 9,51 - 19,27

Nepohostinní Samaritáni. - 51Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema 52a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. 53Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. (*) (Samaritáni sa nábožensky už dávno (od čias babylonského zajatia) odtrhli od náboženskej jednoty so Židmi a pokladali svoj posvätný vrch Garizim za miesto, kde treba Boha uctievať (Jn 4, 20). Preto sa správali nepriateľsky aj voči židovským pútnikom, ktorí šli cez ich územie z Galiley do Jeruzalema.) 54Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?" 55On sa obrátil a pokarhal ich. 56A odišli do inej dediny. (*) (Verš 51 zodpovedá Mt 19, 1 a Mk 10, 1. Lukáš uvádza na začiatku Ježišovho účinkovania v Judei veľkú zbierku evanjeliového materiálu, zoskupeného okolo niekoľkých epizód, ktoré sa odohrali na judejskom území (Lk 9, 51 - 18, 14). "Pevne sa rozhodol" - doslova: "Zatvrdil si tvár" (porov. Iz 50, 7).)

Náročnosť apoštolského povolania. - 57Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš." 58Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť." 59Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca." 60Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!" 61Aj iný hovoril: "Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou." 62Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo." (*) (Mt 8, 18-22.)

Rozoslanie sedemdesiatich dvoch učeníkov. - 1Potom si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. 2A povedal im: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! (*) (Mt 9, 37-38.) 3Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. (*) (Mt 10, 16.) 4Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! (*) (Mt 10, 9-15; Mk 6, 8-11.
Porov. poznámku k Mk 6, 8-9 - Pozdrav bol obrad a vyžadoval si dlhší čas (porov. 2 Kr 4, 29).)
5Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: »Pokoj tomuto domu!« 6Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. 7V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! 8A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, 9uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: »Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.« 10Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: 11»Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!« (*) (Porov. Mt 10, 14.) 12Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. (*) (Ježiš dáva dvakrát praktické úpravy pre apoštolskú prácu: najprv 12 apoštolom a potom 72 učeníkom. Ľudí majú získavať pre Krista nie násilím, ale miernosťou a pokojom.)

Beda neveriacim mestám. - 13Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. 14Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám.

15A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš! (*) (Mt 11, 20-24.) 16Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal." (*) (Mt 10, 40; Jn 13, 20.)

Návrat sedemdesiatich dvoch. - 17Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: "Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!" 18On im povedal: "Videl som satana padať z neba ako blesk. 19Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. 20No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi." (*) (Vyháňanie zlých duchov je jedným zo znakov príchodu Božieho kráľovstva, ktoré znamená koniec moci zlého ducha. Had a škorpión sú symboly každého nebezpečenstva.)

Evanjelium sa zjavuje maličkým. - 21V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. 22Môj otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť." (*) (Mt 11, 25-27.)

Šťastie Ježišových učeníkov. - 23Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: "Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. 24Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli." (*) (Mt 13, 16-17.)

Hlavné prikázanie. - 25Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: "Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?" 26Ježiš mu vravel: "Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?" 27On odpovedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!" (*) (Dt 6, 5; Lv 19, 18.) 28Povedal mu: "Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!" (*) (Mt 22, 34-40; Mk 12, 28-34.) 29Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: "A kto je môj blížny?"

Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. - 30Ježiš povedal: "Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. 32Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. 33No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. 34Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« 36Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?" 37On odpovedal: "Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo." A Ježiš mu povedal: "Choď a rob aj ty podobne!" (*) (Toto podobenstvo má iba Lukáš. Jericho bolo od Jeruzalema vzdialené asi 30 km smerom na severovýchod, výškový rozdiel asi 1 000 m. - Na otázku: "Kto je môj blížny?" Ježiš odpovedá podobenstvom, ktoré vedie k otázke: "Komu si ty blížny?")

Mária a Marta. - 38Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. 39Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. 40Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: "Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!" 41Pán jej odpovedal: "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme." (*) (O tejto návšteve rozpráva iba Lukáš. "Potrebné je len jedno" - starosť o dušu má prednosť pred starosťou o telo.)

Modlitba Pána. - 1Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: "Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov." 2Povedal im: "Keď sa modlíte, hovorte:

Otče, posväť sa tvoje meno,
príď tvoje kráľovstvo.

3

Chlieb náš každodenný daj nám každý deň

4

a odpusť nám naše hriechy,
lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi.
A neuveď nás do pokušenia."

(*) (Mt 6, 9-13.
Ako celá reč, povedaná na vrchu, uvádza sa u Lk v skrátenej forme, aj modlitba Pána je tu o niečo kratšia ako u Mt.)

Podobenstvo o neodbytnom priateľovi. - 5Potom im hovoril: "Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: »Priateľu, požičaj mi tri chleby, 6lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.« 7A on znútra odpovie: »Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.« 8Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. (*) (Toto podobenstvo sa nachádza len u Lk.)

Modlitba s dôverou. - 9Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! 10Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 11Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? 12Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? 13Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!" (*) (Mt 7, 7-11.)

Zlomyseľné prekrúcanie Ježišovej moci. - 14Raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; 15no niektorí z nich hovorili: "Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov." 16Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. 17Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: "Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. 18Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. 19No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 20Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.

21Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. 22Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.

23Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. (*) (Mt 12, 22-30; Mk 3, 22-27.)

O návrate nečistého ducha. - 24Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: »Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.« 25Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. 26Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým." (*) (Mt 12, 43-45.)

Chvála Ježišovej matky. - 27Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: "Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval." 28Ale on povedal: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho." (*) (Tento výjav opisuje iba Lukáš. - Mária je blahoslavená preto, lebo je matkou Ježiša Krista. Blahoslavenejšia je preto, že prijala do srdca Božie slovo a vo svojom živote ho aj uskutočňovala.)

Jonášovo znamenie. - 29Keď sa schádzali zástupy, začal hovoriť: "Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. 30Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. 31Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je niekto väčší ako Šalamún. 32Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš. (*) (Mt 12, 38-42; Mk 8, 11-12.)

Výroky o svetle. - 33Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 34Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme. 35Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou. 36Ak bude celé tvoje telo vo svetle a ani jedna jeho časť nebude vo tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom." (*) (Porov. poznámku k Mt 6, 22.)

Proti farizejom. - 37Keď ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. 38A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. 39Pán mu povedal: "Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. 40Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? 41Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté. (*) (Farizeji dosiahnu odpustenie hriechov, a teda čisté svedomie, ak vrátia nahrabané veci, alebo ich rozdajú ako almužnu. Porov. Zachejove slová u Lk 19, 8.) 42No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! 43Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach! 44Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!"

Proti zákonníkom. - 45Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: "Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš." 46On mu povedal: "Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete. 47Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! 48Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky. 49Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať; 50a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta, 51počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať. 52Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili."

53Keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. 54Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst. (*) (Mt 23, 23-36.)

Varovanie pred kvasom farizejov. - 1Medzitým ho obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: "Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva. (*) (Pozri poznámku k Mk 8, 15.) 2Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič nie je utajené, čo by sa neprezvedelo. 3Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech. (*) (Mt 16, 6; 26-27; Mk 8, 15; 4, 22.)

Odvaha pri vyznávaní Krista. - 4Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť! 5Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohto sa bojte! 6Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. 7Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!

8Hovorím vám: Každého, kto ma vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. 9Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.

10Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí. (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 32.)

11Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, 12lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť." (*) (Mt 10, 28-33, 17-20.)

Chráňte sa chamtivosti. - 13Ktosi zo zástupu mu povedal: "Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo." 14On mu odvetil: "Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?" 15A ostatným povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má." 16A povedal im aj podobenstvo: "Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. 17Premýšľal a hovoril si: »Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť úrodu.« 18Potom si povedal: »Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok.« 19Potom si poviem: »Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!« 20Ale Boh mu povedal: »Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?« 21Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý."

Dôvera v Božiu prozreteľnosť. - 22A svojim učeníkom povedal: "Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. 23Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. 24Pozrite sa na havrany: Nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! 25A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? 26Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? 27Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. 28Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! 29Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! 30Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. 31Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše. (*) (Mt 6, 25-33.)

Pravý poklad. - 32Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. 33Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. 34Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. (*) (Mt 6, 19-21.)

Výzva na bdelosť. - 35Bedrá majte opásané a lampy zažaté! (*) (Židia nosili dlhší oblek. Preto pri práci alebo pri cestovaní bolo im treba šaty podpásať, aby im neprekážali v pohybe. Podpásané rúcho je znakom pracovitosti a neúnavnosti. Horiace svetlo naznačuje bdenie.) 36Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. 37Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. 38A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. (*) ("Pred polnocou" - "nad ránom" doslovne: "O druhej a tretej stráži.") 39Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. 40Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte." (*) (Mt 24, 42-44; Mk 13, 33-37.)

Podobenstvo o vernom sluhovi. - 41Peter mu povedal: "Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?" 42Pán povedal: "Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? 43Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. 44Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. 45Ale keby si ten sluha v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde,« a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, 46pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. 47Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. 48Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať. (*) (Mt 24, 45-51.)

Triedenie duchov. - 49Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! (*) ("Oheň" sa tu vysvetľuje rozlične. Ježiš priniesol na zem oheň, ktorý sa v dušiach ľudí rozhorí ako oheň lásky k Bohu. Každý to však nepochopí. Preto budú medzi ľuďmi roztržky, dokonca aj v rodinách.) 50Ale krstom mám byť pokrstený, a ako mi je úzko, kým sa to nestane! 51Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. 52Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. 53Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre." (*) (Mt 10, 34-36.)

Poznať znamenie čias. - 54Potom povedal zástupom: "Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: »Dážď príde,« a býva tak. 55A keď veje južný vietor, hovoríte: »Bude horúco,« a býva. 56Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? (*) (Židia mali dosť možností poznať a presvedčiť sa, že Ježiš je Mesiáš, ktorého proroci predpovedali.) 57Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?

Zmieriť sa s protivníkom. - 58Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. 59Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." (*) (Mt 5, 25-26.)

Prozreteľnostná výzva na pokánie. - 1Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. 2On im povedal: "Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? 3Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. 4Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? 5Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne." (*) (Židia videli v nešťastí trest za zvlášť ťažké hriechy. Ježiš sa otázkou podrobnejšie nezaoberá. Vyzýva iba na to, aby nešťastie iných viedlo ľudí k pokániu.)

Podobenstvo o neplodnom figovníku. - 6A povedal toto podobenstvo: "Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. 7Preto povedal vinohradníkovi: »Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?« 8On mu odvetil: »Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. 9Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.«" (*) (Figovník predstavuje židovský národ, o ktorý sa Boh trpezlivo stará. "Tri roky" podľa niektorých sú tri roky Ježišovho účinkovania.)

Uzdravil zhrbenú ženu v sobotu. - 10V sobotu učil v istej synagóge. 11Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. 12Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: "Žena, si oslobodená od svojej choroby," 13a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.

14Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: "Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!" 15Pán mu odpovedal: "Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? 16A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohto puta hoci aj v sobotu?" 17Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal. (*) (Uzdravenie chorej ženy je znakom, že sa blíži spása. Predstavený synagógy nechcel rozpoznať znamenia čias.)

Podobenstvo o horčičnom zrnku. - 18Potom povedal: "Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? 19Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch." (*) (Mt 13, 31-32; Mk 4, 30-32.)

Podobenstvo o kvase. - 20A zasa povedal: "K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? 21Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí." (*) (Mt 13, 33.)

Kto bude spasený. - 22Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. 23Ktosi sa ho spýtal: "Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal: 24"Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. (*) (Porov. poznámku k Mt 7, 13-14.) 25Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: »Pane, otvor nám!« A on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste!« 26Vtedy začnete hovoriť: »Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.« 27Ale on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!« 28Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. 29A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. 30A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými." (*) (Mt 19, 30; 20, 16; Mk 10, 31.)

Odkaz Herodesovi. - 31V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: "Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť." (*) (Bol to kráľ Herodes Antipas.) 32On im povedal: "Choďte a povedzte tej líške: »Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. 33Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.« (*) (Ježiš najprv splní svoju úlohu v stanovenom čase, ktorý mu určil Otec, a len potom ho stihne osud prorokov, smrť v Jeruzaleme.)

Nárek nad Jeruzalemom. - 34Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. 35Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«" (*) (Mt 23, 37-39.)

V sobotu uzdravuje chorého na vodnatieľku. - 1V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. 2A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. 3Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?" 4Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. 5A tamtým povedal: "Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?" 6A nevedeli mu na to odpovedať.

Prvé a posledné miesto. - 7Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: 8"Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; 9a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: »Uvoľni miesto tomuto.« Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. 10Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: »Priateľu, postúp vyššie!« Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. 11Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."

Nezištné pozvanie hostí. - 12A tomu, čo ho pozval, povedal: "Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. 13Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. 14A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých."

Podobenstvo o veľkej večeri. - 15Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: "Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve." 16On mu povedal: "Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. 17Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: »Poďte, už je všetko pripravené.« 18A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: »Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!« 19Druhý povedal: »Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!« 20A ďalší povedal: »Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.« 21Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: »Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!« 22A sluha hlásil: »Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.« 23Tu pán povedal sluhovi: »Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. 24Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.«" (*) (Mt 22, 1-10.
Hostina je obrazom nebeskej blaženosti. Povolaní sú Židia, ktorí ako vyvolený národ mali prví vstupom do Cirkvi dosiahnuť spásu. Zavolaní z ulíc sú pohania.)

Kto môže byť Ježišovým učeníkom. - 25Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: 26"Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. (*) (Výraz "nenávidieť" je semitizmus a znamená "odsunúť do úzadia" (porov. Gn 29, 30.31.33; Dt 21, 15 a nasl.; Sdc 14, 16). Ježiš Kristus žiada, aby ten, čo ho chce nasledovať, dal mu prednosť pred všetkými, aj pred vlastnými pokrvnými.) 27A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.

28Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? 29Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: 30»Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.« 31Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. 33Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

34Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia? (*) (Pozri poznámku k Mk 9, 49.) 35Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva." (*) (Mt 10, 37-38; 16, 24; 5, 13; Mk 8, 34; 9, 50.)

Tri podobenstvá o milosrdenstve, 15,1-32

a) Podobenstvo o stratenej ovci. - 1Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. 2Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." 3Preto im povedal toto podobenstvo: 4"Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? 5A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, 6a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.« 7Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. (*) (Mt 18, 12-14.)

b) Podobenstvo o stratenej drachme. - 8Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? 9A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.« 10Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie." (*) (Jedna drachma mala hodnotu jedného strieborného denára, čo bola jednodenná mzda. Nešlo teda o veľký peniaz, ale pre chudobnú ženu aj to bolo veľa.)

c) Podobenstvo o márnotratnom synovi. - 11A pokračoval: "Istý človek mal dvoch synov. 12Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. 13O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. (*) ("Struky" sú pravdepodobne plody nejakého stromu v krajoch pri Stredozemnom mori, ktorými kŕmievali zvieratá.) 17Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. (*) ("Proti nebu," t. j. proti Bohu. Židia sa usilovali vyhnúť priamemu menovaniu Boha a radšej z úcty používali opisné výrazy.) 19Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« 20I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.

25Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«" (*) (Podobenstvo o márnotratnom synovi sa považuje za najkrajšie podobenstvo. Zjavuje nám nekonečné Božie milosrdenstvo a lásku. Podobenstvo inak poukazuje aj na vnútorný svet kajúceho hriešnika.)

Podobenstvo o nepoctivom správcovi. - 1Učeníkom povedal: "Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. 2Zavolal si ho a povedal mu: »Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.« 3Správca si povedal: »Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.« 5Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: »Koľko dlhuješ môjmu pánovi?« 6On povedal: »Sto kadí oleja.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.« 7Potom povedal inému: »A ty koľko dlhuješ?« On vravel: »Sto meríc pšenice.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.« 8A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. (*) (Pán chváli nepoctivého správcu nie pre jeho nevernosť a nespravodlivosť, ktorej sa ešte aj v poslednej chvíli dopúšťal, ale chváli iba jeho múdru opatrnosť, ktorou sa chcel postarať o svoju budúcnosť. Podobenstvo nám chce povedať: "Ako vedia ľudia použiť všetku svoju múdrosť a vynaložiť všetku námahu na zaistenie svojej pozemskej budúcnosti, tak majú aj kresťania, ,synovia svetla', využiť prítomnosť v záujme budúcnosti svojej duše.")

Správne používanie majetku. - 9Aj ja vám hovorím: "Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. (*) ("Nespravodlivá mamona" je majetok, na ktorom človek "stavia svoj život", v čo "dôveruje". Jeho získavanie a používanie sa často spája s nespravodlivosťou. - Aj hmotné veci máme využívať tak, aby nám nebránili, ale naopak, pomáhali získať večnú spásu.)

10Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.

11Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? 12A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?

13Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone." (*) (Mt 6, 24.)

Proti farizejom, milovníkom peňazí. - 14Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. 15Preto im povedal: "Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.

Násilím na kráľovstvo. - 16Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím. (*) (Mt 11, 12-13.
Pozri poznámku k 11, 12. - Prvé obdobie dejín spásy bolo obdobím Zákona a Prorokov. Čas prisľúbení sa končí Jánom Krstiteľom. V Ježišovi Kristovi nadišiel čas ich splnenia. Ním sa začína nový vek dejín spásy.)

Trvácnosť Zákona. - 17Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka. (*) (Mt 5, 18.)

Nerozlučnosť manželstva. - 18Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží. (*) (Mt 5, 32; 19, 9; Mk 10, 11-12.)

Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. - 19Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. 20Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. 22Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. 24I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« 25No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« 27Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« 29Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«" (*) (Hriech boháča spočíval v tom, že svoj majetok používal iba pre seba a nevidel biedu Lazára. - "Veľká priepasť" je obraz, ktorým sa vyjadruje skutočnosť, že nebo a peklo sú od seba večne vzdialené. - "Abrahámovo lono" je starozákonný výraz, zodpovedá mu "uložili ho k otcom" čiže k patriarchom. Obraz vyjadruje blízky vzťah s Abrahámom na mesiášskej hostine.)

O pohoršení. - 1Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! 2Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. (*) (Mt 18, 6-7; Mk 9, 42.
"Nie je možné" - t. j. dnešný svet je už taký…)
3Dávajte si pozor!

O odpúšťaní. - Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! 4A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: »Ľutujem,« odpusť mu!" (*) (Mt 18, 15. 21-22.)

Sila viery. - 5Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!" 6Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás. (*) (Mt 17, 20; 21, 21; Mk 11, 23.)

Neužitoční sluhovia. - 7Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«? 8Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«? 9Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? 10Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«"

Desať malomocných. - 11Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. 12Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali 13a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!" 14Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" A ako šli, boli očistení. 15Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. 16Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. 17Ježiš na to povedal: "Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? 18Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!" 19A jemu povedal: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila."

Príchod Božieho kráľovstva. - 20Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: "Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. 21Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami."

Deň Syna človeka. - 22A učeníkom povedal: "Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23A povedia vám: »Hľa, tu je!«, »Hľa, tamto je!« Nechoďte nikde, nebežte za nimi! (*) (Mt 24, 23; Mk 13, 21.) 24Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. (*) (Mt 24, 27.) 25Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. 26Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. 27Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. (*) (Mt 24, 37-39.) 28Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali 29ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. (*) (Mt 24, 17-18; Mk 13, 15-16.) 32Spomeňte si na Lotovu ženu. 33Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. (*) (Mt 10, 39; Mk 8, 35.) 34Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. 35Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá." (*) (Mt 24, 40-41.) (36) (*) ("Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá." Je to interpolácia z Mt 24, 41, preto verš Neovulgáta vynecháva.)

37Oni sa ho opýtali: "Kde, Pane?" On im povedal: "Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly." (*) (Mt 24, 28.
Ježiš tu cituje príslovie; ako sa orly zletia na miesto, kde je mŕtvola, tak sa pri poslednom súde vyvolení zhromaždia vôkol Syna človeka.)

Podobenstvo o sudcovi a vdove. - 1Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: 2"V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. 3Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.« 4Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, 5obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«" 6A Pán povedal: "Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! 7A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? 8Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"

Farizej a mýtnik. - 9Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10"Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. 12Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.« 13Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.« 14Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený." (*) (Modlitbe farizeja chýba najpotrebnejšia vlastnosť: pokora, uznanie svojej závislosti od Boha, čo práve obsahovala modlitba mýtnika.)

Ježiš a deti. - 15Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. 16Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! 17Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." (*) (Mt 19, 13-15; Mk 10, 13-16.)

Bohatý popredný muž. - 18Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?" 19Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. 20Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?" 21On vravel: "Toto všetko som zachovával od mladosti." 22Keď to Ježiš počul, povedal mu: "Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma." 23Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. 24Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: "Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! 25Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." 26Tí, čo to počuli, povedali: "Kto potom môže byť spasený?" 27On im povedal: "Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu." (*) (Mt 19, 16-22; Mk 10, 17-22.
Mt hovorí o mladíkovi, Mk o nejakom mužovi, kým Lk presne uvádza, že ide o poprednú osobu.)

Odmena tým, čo opustili všetko. - 28Peter vravel: "Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou." 29On im povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti, 30aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život." (*) (Mt 19,27-29; Mk 10,28-30.)

Tretia predpoveď utrpenia. - 31Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka. 32Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, 33zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." 34Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril. (*) (Mt 20,17-19; Mk 10,32-34.)

Uzdravenie slepca pri Jerichu. - 35Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral. 36Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. 37Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto." 38Tu vykríkol: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 39Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 40Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41"Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl." 42A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila." 43A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu. (*) (Mt 20,29-34; Mk 10,46-52.
O rozdieloch u Mt a u Mk a Lk pozri poznámku k Mk 10,46.)

Zachej. - 1Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, 3zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. 5Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: "Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!" 6On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. 7Keď to videli, všetci šomrali: "Vošiel k hriešnemu človeku!" 8Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: "Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne." 9Ježiš mu povedal: "Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. 10Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."

Podobenstvo o mínach. - 11Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. 12A tak povedal: "Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. 13Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: »Obchodujte, kým sa nevrátim!« 14Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: »Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.« 15Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. 16Prišiel prvý a vravel: »Pane, tvoja mína získala desať mín.« 17On mu povedal: »Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.« 18Prišiel druhý a vravel: »Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.« 19Aj tomuto povedal: »Ty maj moc nad piatimi mestami.« 20Iný prišiel a hovoril: »Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; 21bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.« 22On mu povedal: »Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? 23Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?« 24A tým, čo tam stáli, povedal: »Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.« 25Oni mu vraveli: »Pane, veď má desať mín!« 26Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 27A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!«" (*) (Mt 25,14-30.
Matúš uvádza iba podobné podobenstvo. - Mína bola minca v hodnote asi 1/2 kg striebra.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Lk 8)   Dopredu (Lk 20)

Obsah