13Silné sú vaše slová proti mne, hovorí Pán, a pýtate sa: »Čo sme hovorili proti tebe?« 14Vraveli ste: »Darmo je slúžiť Pánovi. Aký osoh máme z toho, že zachovávame, čo prikázal, a že v smútku chodíme pred Pánom zástupov? 15Teraz však blahoslavíme namyslencov; prospievajú tí, čo páchajú zlo, pokúšajú Boha, a predsa sa zachránia.«

16Vtedy hovorili bohabojní medzi sebou a Pán pozoroval a vyslyšal. A napísala sa pamätná kniha pred ním pre tých, čo sa boja Pána a vážia si jeho meno. (*) (Pamätná kniha je symbolom Božej vševedúcnosti, porov. Ž 56,9; 139,16. Boh nezabudne na zásluhy pobožných.) 17Budú mi - hovorí Pán zástupov, vlastníctvom v deň, keď budem konať, a budem mať zľutovanie nad nimi, ako má zľutovanie otec nad synom, ktorý mu slúži. 18Vrátite sa a budete vidieť rozdiel medzi spravodlivým a nespravodlivým, medzi tým, čo slúži Bohu, a tým, čo mu neslúži. 19Lebo, hľa, deň prichádza, blčí ako pec a všetci namyslenci a všetci, čo páchajú bezprávie, budú plevou. Deň, ktorý prichádza, ich spáli - hovorí Pán zástupov, a nenechá z nich ani koreň, ani konár. (*) (Verše 19–24 sú vo Vulg 4,1–6. – Deň, o ktorom sa tu hovorí, je deň súdu.) 20Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie. Vtedy vyjdete a budete poskakovať ako teliatka z maštale! (*) (Teliatko poskakuje veľmi veselo. Týmto ľudovým prirovnaním chce prorok znázorniť radosť spasených.) 21A pošliapete hriešnikov, lebo budú popolom pod vašimi nohami v deň, keď budem ja konať - hovorí Pán zástupov.