Mich1,2-16
2

Počujte, všetky národy,
pozoruj, zem a čo ju napĺňa,
nech je Pán svedkom proti vám,
Pán zo svojho svätého chrámu.

 (*) (Porov. Dt 32,1; Iz 1,2; Mich 6,1 n.) 3

Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta,
zostupuje a kráča po výšinách zeme.

 (*) ("Zo svojho miesta" rozumej: z neba.) 4

I roztekajú sa pod ním vrchy
a údolia sa roztvárajú
ako vosk pred ohňom,
ako voda vyliata na svah.

 (*) (Porov. Sdc 5,4 n.; Ž 18,8 n.; 68,9; 97,2–6.) 5

Pre Jakubov hriech je to všetko,
pre zločin Izraelovho domu.
Čo je Jakubov hriech?
Či nie Samária?
A čo sú výšiny Júdu?
Či nie Jeruzalem?

 (*) (Samária a Jeruzalem sú strediskami modloslužby svojich krajín.)

Pohroma Izraela

6

Zo Samárie urobím hŕbu na poli
a pozemok pre vinicu;
jej kamene pohádžem do doliny
a jej základy odhalím.

 7

Všetky jej modly rozbijú,
všetky jej dary spália ohňom,
všetky jej obrazy spustoším,
veď sú nazbierané zo mzdy pobehlice
a budú zasa mzdou pobehlice.

 (*) (Samária pokladala svoje bohatstvo, ktoré jej umožnilo narobiť toľko modiel, za dar svojich falošných bohov, porov. Oz 2,12.) 8

Preto budem nariekať a kvíliť,
budem chodiť bosý a nahý,
budem nariekať ako šakaly
a smútiť ako pštrosy.

 (*) (O slove "nahý" pozri pozn. k Iz 20,2.) 9

Lebo jej rana je nezahojiteľná,
lebo došla k Júdovi,
došla až k bráne môjho ľudu,
k Jeruzalemu.

 (*) (Úder, ktorý zničil Samáriu, bol úder aj pre Júdsko. Nepriateľ väčšmi ohrozoval aj Júdsko.)

Pohroma Júdu

10

V Gete neohlasujte,
v Aku neplačte.
V Bet Afre
sa v prachu váľajte!

 (*) (Prorok vyzýva júdskych utečencov, aby pred cudzincami zatajili svoje nešťastie, lebo tí by sa ich pohrome tešili. Ako príklad sa spomína filištínske mesto Get a fenické mesto Ako (Akko). – Bet Afra je asi Ofera, mesto na územía Benjamínovho kmeň.) 11

Prejdiže si, obyvateľka Šafiru,
potupená nahotou!
Nevyjde obyvateľka Sánanu.
Nárek v Bet Haeseli
odňal od vás podporu.

 (*) (Mestá, spomínané v tomto verši, nepodarilo sa s istotou určiť. Zmysel je asi: Obyvatelia Šafiru sa ešte vyzývajú k úteku, obyvatelia Sánanu však už nemohli ujsť pred nepriateľom.) 12

Čaká na šťastie
obyvateľka Marotu,
hoci nešťastie zostúpilo od Pána
k bráne Jeruzalema.

 (*) (Poloha Marotu je neznáma.) 13

Zapriahni do voza tátoše,
obyvateľka Lachisu.
Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol,
že sa u teba našli zločiny Izraela.

 (*) (O Lachisi pozri pozn. k 2 Kr 14,19. "Zapriahni do voza tátoše" rozumej: Ujdi, ako rýchlo len môžeš.) 14

Preto dajú odbytné
Morešet Gatu;
domy Akzibu budú sklamaním
pre kráľov Izraela.

 (*) (Odbytné dával ženích verenici, keď ju prepúšťal. Aj Pán prepustí svoju nevernú snúbenicu. Meno Morešet znamená "verenica". O tomto meste pozri úvod. – Meno mesta Akzib znamená "lož, klamstvo". V tomto meste sa dožijú sklamania králi, ktorí sa spoliehali na silu a ľudskú pomoc. – Akzib bol v Júdsku, pozri Joz 15,44.) 15

Ešte ti privediem dediča,
obyvateľka Maresy;
až k Odolamu pôjde
sláva Izraela.

 (*) (O Marese porov. pozn. k 2 Krn 11,6–10. Toto mesto dostane nového, nepriateľského dediča. "Sláva Izraela" sú veľmoži, ktorí budú musieť utekať a schovávať sa v jaskyni Odolam ako kedysi Dávid, porov. 1 Sam 22,1; 2 Sam 23,13.) 16

Ohoľ sa a ostrihaj
pre svojich rozkošných synov,
rozšír si plešinu ako sup,
lebo sa odsťahujú od teba.

 (*) (Porov. Iz 15,2; 22,12; Jer 7,29; 16,6; 41,5; Am 8,10. – Synovia národa pôjdu do zajatia.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jon 4)   Dopredu (Mich 2)

Obsah