Mich1,2-2,11
2

Počujte, všetky národy,
pozoruj, zem a čo ju napĺňa,
nech je Pán svedkom proti vám,
Pán zo svojho svätého chrámu.

 (*) (Porov. Dt 32,1; Iz 1,2; Mich 6,1 n.) 3

Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta,
zostupuje a kráča po výšinách zeme.

 (*) ("Zo svojho miesta" rozumej: z neba.) 4

I roztekajú sa pod ním vrchy
a údolia sa roztvárajú
ako vosk pred ohňom,
ako voda vyliata na svah.

 (*) (Porov. Sdc 5,4 n.; Ž 18,8 n.; 68,9; 97,2–6.) 5

Pre Jakubov hriech je to všetko,
pre zločin Izraelovho domu.
Čo je Jakubov hriech?
Či nie Samária?
A čo sú výšiny Júdu?
Či nie Jeruzalem?

 (*) (Samária a Jeruzalem sú strediskami modloslužby svojich krajín.)

Pohroma Izraela

6

Zo Samárie urobím hŕbu na poli
a pozemok pre vinicu;
jej kamene pohádžem do doliny
a jej základy odhalím.

 7

Všetky jej modly rozbijú,
všetky jej dary spália ohňom,
všetky jej obrazy spustoším,
veď sú nazbierané zo mzdy pobehlice
a budú zasa mzdou pobehlice.

 (*) (Samária pokladala svoje bohatstvo, ktoré jej umožnilo narobiť toľko modiel, za dar svojich falošných bohov, porov. Oz 2,12.) 8

Preto budem nariekať a kvíliť,
budem chodiť bosý a nahý,
budem nariekať ako šakaly
a smútiť ako pštrosy.

 (*) (O slove "nahý" pozri pozn. k Iz 20,2.) 9

Lebo jej rana je nezahojiteľná,
lebo došla k Júdovi,
došla až k bráne môjho ľudu,
k Jeruzalemu.

 (*) (Úder, ktorý zničil Samáriu, bol úder aj pre Júdsko. Nepriateľ väčšmi ohrozoval aj Júdsko.)

Pohroma Júdu

10

V Gete neohlasujte,
v Aku neplačte.
V Bet Afre
sa v prachu váľajte!

 (*) (Prorok vyzýva júdskych utečencov, aby pred cudzincami zatajili svoje nešťastie, lebo tí by sa ich pohrome tešili. Ako príklad sa spomína filištínske mesto Get a fenické mesto Ako (Akko). – Bet Afra je asi Ofera, mesto na územía Benjamínovho kmeň.) 11

Prejdiže si, obyvateľka Šafiru,
potupená nahotou!
Nevyjde obyvateľka Sánanu.
Nárek v Bet Haeseli
odňal od vás podporu.

 (*) (Mestá, spomínané v tomto verši, nepodarilo sa s istotou určiť. Zmysel je asi: Obyvatelia Šafiru sa ešte vyzývajú k úteku, obyvatelia Sánanu však už nemohli ujsť pred nepriateľom.) 12

Čaká na šťastie
obyvateľka Marotu,
hoci nešťastie zostúpilo od Pána
k bráne Jeruzalema.

 (*) (Poloha Marotu je neznáma.) 13

Zapriahni do voza tátoše,
obyvateľka Lachisu.
Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol,
že sa u teba našli zločiny Izraela.

 (*) (O Lachisi pozri pozn. k 2 Kr 14,19. "Zapriahni do voza tátoše" rozumej: Ujdi, ako rýchlo len môžeš.) 14

Preto dajú odbytné
Morešet Gatu;
domy Akzibu budú sklamaním
pre kráľov Izraela.

 (*) (Odbytné dával ženích verenici, keď ju prepúšťal. Aj Pán prepustí svoju nevernú snúbenicu. Meno Morešet znamená "verenica". O tomto meste pozri úvod. – Meno mesta Akzib znamená "lož, klamstvo". V tomto meste sa dožijú sklamania králi, ktorí sa spoliehali na silu a ľudskú pomoc. – Akzib bol v Júdsku, pozri Joz 15,44.) 15

Ešte ti privediem dediča,
obyvateľka Maresy;
až k Odolamu pôjde
sláva Izraela.

 (*) (O Marese porov. pozn. k 2 Krn 11,6–10. Toto mesto dostane nového, nepriateľského dediča. "Sláva Izraela" sú veľmoži, ktorí budú musieť utekať a schovávať sa v jaskyni Odolam ako kedysi Dávid, porov. 1 Sam 22,1; 2 Sam 23,13.) 16

Ohoľ sa a ostrihaj
pre svojich rozkošných synov,
rozšír si plešinu ako sup,
lebo sa odsťahujú od teba.

 (*) (Spomína sa niekoľko júdskych miest vždy v súvise s nejakým nešťastím, ktoré má v pôvodine podobný význam alebo aspoň podobné znenie ako meno mesta. Tieto slovné hry v preklade nemožno podať. Okrem tohto je osnova týchto veršov dosť porušená.)

Pre nespravodlivosť hrozí zánik

1

Beda tým, čo vymýšľajú zlo
a pášu zločin na svojich lôžkach;
keď svitne ráno, prevedú ho,
lebo majú moc v rukách.

 (*) (Už tým, že na svojich lôžkach vymýšľajú nespravodlivé plány, páchajú zločin.) 2

Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho,
ak domy, zoberú ich;
spáchajú násilie na mužovi i jeho dome,
na človeku i jeho dedičstve.

 3

Preto takto hovorí Pán:
"Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo,
z ktorého si nevytiahnete hrdlo,
ani nebudete vykračovať vzpriamení,
lebo je to zlý čas.

 4

V ten deň vyrieknu o vás porekadlo
a žialiť budú žalospevom. Povedia:
»Úplne sme spustošení,
dedičstvo môjho ľudu zamenil
- ako mi ho berie! -
Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole.«

 (*) (Slová: "Ako mi ho berie!" sú zúfalým výkrikom nad tým, že Boh miesto slobodnej vlasti dá Izraelu cudziu krajinu, v ktorej budú zajatými otrokmi.) 5

Preto nebudeš mať nikoho,
kto by hodil povrázok pri žrebovaní
v zhromaždení Pánovom."

 (*) (Izraeliti si kedysi povrázkom porozmeriavali a žrebovaním rozdelili zasľúbenú zem. Keď ich nepriateľ odvedie z tej zeme do zajatia, nebudú sa mať na čom deliť.)

Prorokovi protivníci

6

"Nerečni!" rečnia, "netreba týmto rečniť,
nepríde potupa!"

 (*) (Falošní proroci zakazujú Pánovým prorokom tlmočiť ľudu výhražné proroctvá. Ale Boh odpovedá, že musia kráčať priamo, žiť spravodlivo, ak chcú priaznivé proroctvá.) 7

Takáto reč, dom Jakubov!
Či je Pán netrpezlivý?
Či je toto jeho dielo?
Či nie sú moje slová dobré voči tomu,
kto kráča spravodlivo?

 8

Už dávno sa môj ľud
stavia ako nepriateľ.
Sťahuje plášť z tuniky
tým, čo chodia spokojne,
čo sa odvracajú od vojny.

 (*) (Je to výčitka prorokovým nepriateľom.) 9

Ženy môjho ľudu odháňate
z domu im drahého,
ich dietkam odnímate
navždy moju slávu.

 (*) (Odháňaním matiek vrhajú dietky do biedy, a tak im odnímajú slávu, radosť, ktorú im dal Boh.) 10

"Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku."
Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.

 (*) (Zmysel: Musíte odísť do zajatia, pretože nemôžete mať odpočinku v Svätej zemi, ktorú znesväcujete svojou nečistotou.) 11

Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom,
a luhal by: "Budem rečniť o víne a pálenke,"
to by bol rečník pre tento ľud.

 (*) (Hriešnici by chceli prorokov, ktorí by im predpovedali len príjemné veci. Lenže takí proroci by klamali. Prorok takýmto spôsobom karhá izraelský ľud, ktorý mu nechce rozumieť.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jon 4)   Dopredu (Mich 3)

Obsah