Mich2,6-11

Prorokovi protivníci

6

"Nerečni!" rečnia, "netreba týmto rečniť,
nepríde potupa!"

 (*) (Falošní proroci zakazujú Pánovým prorokom tlmočiť ľudu výhražné proroctvá. Ale Boh odpovedá, že musia kráčať priamo, žiť spravodlivo, ak chcú priaznivé proroctvá.) 7

Takáto reč, dom Jakubov!
Či je Pán netrpezlivý?
Či je toto jeho dielo?
Či nie sú moje slová dobré voči tomu,
kto kráča spravodlivo?

 8

Už dávno sa môj ľud
stavia ako nepriateľ.
Sťahuje plášť z tuniky
tým, čo chodia spokojne,
čo sa odvracajú od vojny.

 (*) (Je to výčitka prorokovým nepriateľom.) 9

Ženy môjho ľudu odháňate
z domu im drahého,
ich dietkam odnímate
navždy moju slávu.

 (*) (Odháňaním matiek vrhajú dietky do biedy, a tak im odnímajú slávu, radosť, ktorú im dal Boh.) 10

"Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku."
Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.

 (*) (Zmysel: Musíte odísť do zajatia, pretože nemôžete mať odpočinku v Svätej zemi, ktorú znesväcujete svojou nečistotou.) 11

Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom,
a luhal by: "Budem rečniť o víne a pálenke,"
to by bol rečník pre tento ľud.

 (*) (Hriešnici by chceli prorokov, ktorí by im predpovedali len príjemné veci. Lenže takí proroci by klamali. Prorok takýmto spôsobom karhá izraelský ľud, ktorý mu nechce rozumieť.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Mich 1)   Dopredu (Mich 3)

Obsah