Mich4,1-5,14

2. Mesiášske proroctvá

Sláva Siona

1

Na konci dní:
bude upevnený vrch Pánovho domu
na temene vrchov
a vyčnievať bude nad pahorky
i budú sa naň hrnúť ľudia.

 2

Prídu mnohé národy a povedia:
"Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,
do domu Jakubovho Boha,
nech nás poučí o svojich cestách
a budeme kráčať jeho chodníkmi."
Lebo zo Siona vyjde náuka
a Pánovo slovo z Jeruzalema.

 3

Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi
a naďaleko naprávať mocné národy,
takže si z mečov ukujú radlá,
zo svojich kopijí viničné nože.
Národ proti národu nezdvihne meč
a nebudú sa viac priúčať boju.

 (*) (= Iz 2,2–4.) 4

Každý bude sedieť pod svojím viničom
a nerušene pod svojím figovníkom,
lebo prehovorili ústa Pána zástupov.

 (*) (Porov. 1 Kr 5,5; 2 Kr 18,31; Iz 36,16; Zach 3,10.) 5

Lebo všetky národy putujú,
každý v mene svojho boha,
my však putujeme v mene Pána,
nášho Boha, na večné veky.

Záchrana

6

"V ten deň, hovorí Pán,
zhromaždím kuľhavých
a pozbieram roztratených
a tých, ktorých som trestal.

 7

Z kuľhavých urobím zvyšky
a z ustatých mocný národ"
a Pán bude nad nimi panovať
na vrchu Sion odteraz až naveky.

 (*) (Boh bude láskavo nakladať s národom; ako pastier s roztratenými a porazenými, pokuľhávajúcimi ovcami. – Proroci veľmi často hovoria, že len zvyšky národa sa zachránia. Porov. Sof 3,19.)

Utrpením k spáse

8

A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona,
k tebe príde, vkročí
predošlé vladárstvo,
kráľovstvo dcéry Jeruzalema.

 (*) (Jeruzalem sa prirovnáva veži, aké stavali na stráženie stád (2 Krn 26,10). – Mestu sa sľubuje, že bude v ňom panovať kráľ, ako bol kedysi Dávid.) 9

Teraz však, prečo tak kričíš?
Či nie je v tebe kráľ?
Či zahynul tvoj poradca,
že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky?

 10

Zvíjaj sa a namáhaj,
dcéra Siona, ako rodička,
lebo teraz vyjdeš z mesta
a budeš bývať na poli.
Pôjdeš do Bábelu,
tam ťa vyslobodí,
tam ťa vykúpi Pán
z ruky tvojich nepriateľov.

 (*) (Prorok predpovedá, že Júdsko stratí kráľa a jeho obyvatelia pôjdu do Babylonu do zajatia.) 11

Teraz sa však zhromaždia proti tebe
mnohé národy.
Budú vravieť: "Znesvätiť ho!
Nech sa nám oko nadíva na Sion!"

 12

Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky
a nechápu jeho rozhodnutie,
že ich zhromaždil ako snopy na humno.

 13

Hor’ sa a mláť, dcéra Siona,
lebo tvoj roh spravím železným
a kopytá ti kovovými urobím,
že rozdrvíš mnohé národy
a zasvätíš Pánovi ich korisť
a ich bohatstvo vládcovi celej zeme.

 (*) (Nepriateľské národy zhromaždil k Jeruzalemu Pán, aby ich jeho národ mohol zničiť, ako dobytok ničí rohami svojich protivníkov. Aj iný obraz používa prorok. Nepriatelia sú ako snopy na humne, Izrael bude po nich šliapať. Izraeliti často mlátili tak, že poháňali po klasoch dobytok, pod paprčkami ktorého sa zrno vymrvilo z klasov.) 14(5,1)

Narob si množstvo zárezov:
hradbu postavili proti nám,
palicou udierali
sudcu Izraela po tvári.

 (*) (Záchrana príde len v budúcnosti. Teraz má Izrael dosť príčin na smútok: Jeruzalem obsadí nepriateľ a s júdskym kráľom (sudcom) bude neľudsky zachádzať. Robiť si zárezy na znak smútku Izraelitom síce zákon zakazoval, ale, tak sa zdá, v neskorších časoch to už nepokladali za zakázané, pozri pozn. k Jer 16,5–7.)

Vladár z Betlehema

1(2)

A ty, Betlehem, Efrata,
primalý si medzi tisícami Júdu;
z teba mi vyjde ten,
čo má vládnuť v Izraeli
a jeho pôvod je odpradávna,
odo dní večnosti.

 (*) (Efrata bol rod, ktorý býval v Betleheme a na jeho okolí a z ktorého pochádzal aj kráľ Dávid. Rút 1,2; 4,12; 1 Sam 17,12. V 4,8 vyhlásil prorok, že Jeruzalem dostane nového vládcu. Tu vyhlasuje, že tento vládca bude pochádzať z Betlehema. Zmysel doslovného hebrejského textu je: Betlehem je primalý na to, žeby mohol byť medzi rodmi, ktoré počítajú tisíc rodín. Nemôže mať knieža, ktoré je predstaveným týchto tisíc rodín (tisícky). Jednako bude Betlehem slávnejší, pretože z neho bude pochádzať vládca nad celým Izraelom. (Sv. Matúš, keď uvádza toto proroctvo, výslovne spomína kniežatá Júdu, Mt 2,6.) I keď sa tento vládca narodí v Betleheme v čase, má predsa pôvod od večnosti. Porov. Iz 9,5; 11,1.) 2(3)

Preto ich vydá až do času,
keď rodička porodí,
a zvyšok jeho bratov
sa vráti k synom Izraela.

 (*) (Smutné položenie národa, o ktorom hovoril prorok v predošlej hlave, bude trvať, kým sa tento vládca, Mesiáš, nenarodí. Jeho poslaním bude zhromaždiť synov Izraela. Sám hovoril, že prišiel spasiť predovšetkým synov svojho národa. Otec Mesiáša sa tu nespomína, len jeho matka, čím sa aj tu dostatočne naznačuje panenský pôvod Spasiteľa. Micheáš dozaista poznal proroctvo svojho vrstovníka Izaiáša o panenskom počatí a narodení Emanuela, Mesiáša, Iz 7,14.) 3(4)

Vstane a bude pásť silou Pánovou
a velebou mena Pána, svojho Boha;
budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí
až do končín zeme.

 (*) (Mesiáš bude pastier svojho ľudu, jeho ovečky budú bývať v bezpečí.) 4(5)

On bude pokoj.
Keď príde Asýr do našej krajiny
a vkročí do našich palácov,
postavíme proti nemu sedem pastierov
a osem vedúcich ľudí.

 (*) (Čísla sedem a osem tu označujú neurčité množstvo: V mesiášskych časoch bude mať Boží ľud dostatok vodcov, ktorí ho obránia od nepriateľov. Asýrsko tu i v nasledujúcom verši zvýrazňuje všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva. – Mesiáš bude "knieža pokoja", Iz 9,5.) 5(6)

Budú pásť mečom krajinu Asýrov
a čepeľou krajinu Nimróda.
On vyslobodí od Asýra, keď príde do našej krajiny
a keď vkročí na naše územie.

 (*) (Krajina Nimróda je tiež Asýrsko, porov. Gn 10,8 n.)

Zvyšky Jakuba

6(7)

Zvyšok Jakuba bude
uprostred mnohých národov
ako rosa od Pána,
ako kvapky dažďa na tráve,
ktoré nečakajú na človeka
a nedúfajú v syna človeka.

 (*) (Mesiáš, ktorý pochádza od Jakuba, donesie národom duševnú rosu, Božiu milosť, ktorá je nezávislá od človeka, dáva ju Boh, kedy a ako chce.) 7

Zvyšok Jakuba bude (medzi národmi)
uprostred mnohých národov
ako lev medzi zvieratami lesa
a ako levíča v stádach oviec,
ktoré, keď vkročí, šliape a trhá,
že niet toho, kto by vyslobodil.

 (*) (Svojmu novému ľudu Boh podrobí nepriateľov. Slová v zátvorke nepatria asi do osnovy.) 8

Vyvýši sa ti ruka nad tvojich protivníkov
a všetci tvoji nepriatelia zahynú.

Bez výzbroje a bez modlárstva

9

"A v ten deň - hovorí Pán:
vyhubím tvoje kone z tvojho stredu,
vynivočím tvoje vozy,

 10

vyhubím mestá tvojej krajiny,
zrúcam všetky tvoje pevnosti.

 11

Vyhubím ti čarodejstvá z ruky
a viac nebudeš mať veštcov.

 12

Vyhubím tvoje obrazy
i tvoje pomníky z tvojho stredu,
že sa viac nebudeš klaňať
dielu svojich rúk.

 13

Odbúram ašery z tvojho stredu
a vynivočím tvoje mestá.

 14

V hneve a zápale sa vypomstím
na národoch, ktoré neposlúchajú."

 (*) (Porov. pozn. k 2,1–4. – V mesiášskych časoch Boh na obranu svojho ľudu nebude potrebovať vojsko ani opevnenia. V tom čase tiež prestanú čary a modloslužba. O pomníkoch (masébach) a ašerách pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Mich 3)   Dopredu (Mich 6)

Obsah