Nádej a beznádejnosť
1Duše spravodlivých sú však v Božích rukách,
muka sa ich nedotkne.
2Nemúdri sa nazdávali, že je po nich;
za nešťastie posudzoval sa ich odchod,
3za skazu ich poberanie od nás. -
Oni sú však na pokoji.
(*)
("Odchod, poberanie od nás" je smrť.)
4Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky,
jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.
(*)
(Výraz "nádej" (porov. Rim 5,2) má v živote spravodlivého človeka základné miesto. Jej objektom je nesmrteľnosť – athanasia. Práve tento výraz, až doteraz v celom SZ úplne nezvyčajný, ale dôverne známy Grékom, naznačuje buď nesmrteľnosť spomienky (porov. 8,13) alebo nesmrteľnosť duše. V našom prípade ho autor používa v druhom zmysle, aby ním naznačil šťastnú nesmrteľnosť v Božom kráľovstve ako odmenu za spravodlivý život (1,15; 2,23).)
5Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie,
pretože ich skúšal Boh a zistil,
že sú ho hodni.
6Vyskúšal ich ako zlato v peci
a prijal ich ako celopalnú obetu.
(*)
(Celostný zápal (celopal, celostná žertva) bol najvznešenejší druh starozákonných obetí; spálil sa pri ňom celý obetný dar.)
7Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia,
prebehnú sťa iskry cez trstinu,
(*)
("Čas navštívenia" je tu deň súdu sveta. Rýchlo horiaca trstina predstavuje pravdepodobne hriešnikov, iskra spravodlivých, ktorí budú súdiť hriešnikov, porov. Iz 1,31; Abd 1,18; Mt 19,28; Lk 22,30; 1 Kor 6,2–3.)
8súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať
a Pán bude večne vládnuť nad nimi.
9Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu
a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom,
lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.