Mud6,1-21

II. Oslava múdrosti, hl. 6 - 9

Výzva ku kráľom, 6,1 - 21

Na nemúdrych kráľov čaká súd

1(2)

Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu,
učte sa, panovníci končín zemských,

 (*) (Vulg začína túto stať slovami: "Lepšia je múdrosť než sila a muž múdry než mocný." Sú to síce slová inšpirované, pretože prvá veta je skoro doslovný citát z Kaz 9,16 (porov. 9,18) a druhá z Prís 24,5, ale v pôvodine Knihy múdrosti ich niet. Pre tento vsunutý verš je rozdiel v číslovaní veršov medzi pôvodinou a Vulg. – Výzvu ku kráľom pozri aj 1,1.) 2(3)

počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud,
čo ste pyšní na zástupy národov!

 3(4)

Veď Pán vám dal moc
a vládu Najvyšší.
On je ten, čo bude skúmať vaše skutky
a prezerať vaše úmysly.

 4(5)

Lebo hoc ste služobníci jeho Kráľovstva,
nevládli ste správne,
nezachovávali zákon,
ani nekráčali podľa Božej vôle.

 (*) (Králi, ku ktorým sa tu hovorí, sú pohania, preto zákon, o ktorom je reč, nie je zákon Mojžišov, ale zákon prirodzený, ktorý sú povinní zachovávať aj pohania.) 5(6)

Príde na vás každú chvíľu a hrozne,
lebo bude proti vládcom prísny súd.

 6(7)

Veď drobný človek si zasluhuje odpustenie z poľutovania,
ale mocní budú mocne trestaní.

 7(8)

Lebo Vládca všetkých nebojí sa nijakej osoby,
ani velikáša nijakého sa nezľakne;
veď on stvoril malého i veľkého,
rovnako sa stará o všetkých.

 8(9)

Na mocných však čaká tvrdý súd.

 9(10)

K vám sa teda, panovníci, nesú moje reči,
aby ste sa naučili múdrosti a neklesli.

 10(11)

Lebo tí, čo sväté zachovajú sväto, budú svätými,
a tí, čo sú poučení o tom, nájdu ospravedlnenie.

 (*) (Tí, čo sväté Božie príkazy verne zachovajú, budú "svätými", dosiahnu spasenie.) 11(12)

Buďte teda žiadostiví mojich slov,
túžte (po nich), poučujte sa!

Múdrosť ľahko možno získať

12(13)

Skvúca je a nevädnúca múdrosť,
ľahko ju uzrú tí, čo ju milujú,
nájdu ju tí, čo ju hľadajú.

 13(14)

Predbieha a dáva sa poznať tým, čo po nej dychtia.

 14(15)

Tomu, kto zrána hľadá ju, netreba sa namáhať,
bo nájde ju sedieť pri svojich dverách.

 (*) (Zrána hľadať znamená horlivo.) 15(16)

V myšlienkach sa zapodievať ňou je vrchol rozumnosti,
kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí.

 16(17)

Lebo ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodni,
blahosklonne im kráča v ústrety na cestách,
pri každej myšlienke sa s nimi stretáva.

 (*) ("Na cestách" rozumej: všade, kde chodia, pri každom počínaní.) 17(18)

Jej začiatok je túžba úprimná dať sa poučiť,

 18(19)

snaha o poučenie je zasa láska (k nej),
láska (k nej) značí však zachovávanie jej zákonov,
zachovávanie jej zákonov je potom zaistenie nesmrteľnosti

 19(20)

a nesmrteľnosť vedie do blízkosti Boha.

 20(21)

Takto teda túžba po múdrosti vedie nahor, k vladárstvu.

 (*) (Kto sa poučuje, zahorí láskou k múdrosti, bude zachovávať zákony múdrosti, ktoré sú totožné s Božími zákonmi, tak si zabezpečí blaženú nesmrteľnosť, ktorá nás privedie do neba, k Bohu, kde budeme vládnuť (porov. 3,7.8; 5,16).) 21(22)

Preto ak sa trónom tešíte a berlám, panovníci národov,
ctite múdrosť, by ste panovali naveky.

 (*) (Po tomto (Vulg 22.) verši vkladá Vulg ako 23. verš slová: "Milujte svetlo múdrosti všetci, čo vládnete nad národmi." Slová nie sú ani v pôvodine, ani v iných starých prekladoch a nepochádzajú od svätopisca.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 5)   Dopredu (Múd 7)

Obsah