Nah2,4-3,19
4(3)

Štít jeho hrdinov sa červenie,
bojovníci sú v šarláte,
vozy sú z ohnivej ocele
v deň, keď sa vyzbrojuje,
a jazdci sa vzpínajú.

 (*) (Slovo "jazdci" prekladáme podľa LXX. Podľa mnohých sa už v tomto, podľa iných len v 6. verši opisuje obranné asýrske vojsko, a nie útočiace vojsko.) 5(4)

Po uliciach sa ženú vozy,
letia po námestiach,
výzor majú ako fakle,
blikajú ako blesky.

 6(5)

Spomenie si na svojich hrdinov,
rútia sa svojou cestou,
ponáhľajú sa k múru
a postaví sa záštita.

 (*) (Ninive si spomenie na svoje vojsko a vyšle ho na obranu mestských hradieb.) 7(6)

Brány riek sa otvoria
a palác sa rozpadá.

 (*) (Rozumieť asi tak, že nepriateľ odstránil priehrady, ktoré mesto chránili pred povodňou, takže mesto zaplavili vody a podmyli aj kráľovský palác.) 8(7)

Panovnicu (?) odvedú do zajatia,
jej slúžky nariekajú,
ako keď hrkútajú holuby,
a udierajú si prsia.

 (*) (Začiatok verša je veľmi neistý. Prekladáme ho podľa Junkera. O hrkútaní holubov pozri pozn. k Iz 59,11.)
9(8)

Ninive je ako rybník
už oddávna. Oni bežia!
"Zastaňte! Stojte!" -
no nik sa neobráti.

 10(9)

"Rabujte striebro, rabujte zlato,"
veď nemá konca výbava,
bohatstvo najskvostnejších nádob.

 11(10)

Púšť a pustota a spustošenie!
Srdce sa rozteká, kolená sa chvejú,
triaška je na každých bedrách,
zo všetkých tvárí
sa sťahuje červeň.

 (*) (Ninive má už oddávna toľko obyvateľov ako rybník vody. – Veľmi živo sa v týchto veršoch opisuje útek porazených, plienenie víťazov a zdesenie obyvateľstva. K výrazu: "z tvárí sa sťahuje červeň" pozri pozn. k Joel 2,6.) 12(11)

Kde je brloh levov,
tá pastva levíčat?
Ta chodieval lev, levica,
tam bývali levíčatá.
A nikto ich neodstrašil.

 (*) (Ninivčania nahromadili koristi ako lev vo svojom brlohu.) 13(12)

Lev trhal pre svoje mláďatá
a hrdúsil pre svoje levice,
korisťou si naplnil brlohy
a svoje jamy lúpežou.
14(13)

"Hľa, som proti tebe,
hovorí Pán zástupov,
spálim tvoje vozy na dym,
tvoje levíčatá meč pohltí,
odstránim tvoju korisť z krajiny,
nezazneje viac hlas tvojich poslov."

Posmešný žalospev

1

Beda krvavému mestu!
Je samé klamstvo,
je plné násilia,
neprestáva plieniť.

 2

Pleskot biča, hlučný rachot kolies,
kone cválajú, vozy sa rútia,

 3

jazdci vysedajú,
plameň meča, blesk oštepa,
množstvo prebodnutých
a sila mŕtvych tiel.
Niet konca mŕtvolám,
potkýnajú sa o telá.

 4

Pre množstvo smilstva smilnice
očarujúcej krásy, znalej čarov,
ktorá za svoje smilstvo predávala národy
a pokolenia za svoje čary.
5

"Hľa, som proti tebe,
hovorí Pán zástupov,
vyhrniem ti vlečky na tvár,
ukážem národom tvoju nahotu
a kráľovstvám tvoju hanbu.

 6

Vrhnem na teba špinu,
potupím ťa a divadlom ťa spravím.

 7

Potom každý, kto ťa uvidí,
ujde od teba a povie:
»Spustošené je Ninive!
Kto by ho ľutoval?
Kde by som mal hľadať
tešiteľov pre teba?«

 (*) (Ninive vedelo vykoristiť národy, ako obratná a prefíkaná žena vie využiť svoje obete. Aký hanebný a hriešny bol život mesta, taký bude aj jeho zánik.)
8

Si lepšie než No-Amon,
ktoré ležalo medzi Nílmi?
Obkľučovali ho vody,
hradbou mu bolo more,
z vody malo múr.

 (*) (Ninive sa nemá čo spoliehať na svoju silu. Aj iné mestá boli opevnené, jednako padli. Ako príklad spomína prorok mesto No-Amon, ktoré zničil asýrsky kráľ Asurbanipal okolo r. 663 pr. Kr.; porov. Ez 30,14–15. – Morom sa tu volá Níl: porov. Iz 18,2; 19,5. – Níly, rozumej o kanáloch, ktoré vychádzali z tejto rieky.) 9

Etiópia bola jeho silou
a Egypt - bez počtu -
Pút a Líbyjci boli
medzi jeho pomocníkmi.

 (*) (O národe Pút pozri pozn. k Iz 66,19.) 10

Aj ono šlo do zajatia,
do vyhnanstva,
aj jeho nemluvňatá rozbíjali
na rohoch všetkých ulíc.
O jeho vznešených hádzali žreb
a jeho velikášov okovali do želiez.

 (*) (O rozbíjaní nemluvniat porov. 2 Kr 8,12; Oz 14,1; Ž 137,9.) 11

Aj ty budeš opojené,
budeš omdleté,
aj ty budeš hľadať
útočište pred nepriateľom.

 (*) (O opojení utrpením (Pánovým kalichom) porov. Iz 51,17.20 n.; Jer 25,15 n.; Nár 4,21; Abd 16; Hab 2,16; Ž 60,5; 75,9.) 12

Všetky tvoje pevnosti
sú figovníky s ranými figami,
ak ich potrasú,
padnú do úst žrúta.

 13

Hľa, tvoj ľud: to ženy vprostred teba,
otvoria tvojim nepriateľom dokorán
brány tvojej krajiny;
oheň pohltí tvoje závory.

 14

Načieraj si vodu pre obliehanie,
opevni svoje hradby,
vstúp do blata, šliap hlinu,
vezmi formu na tehly.

 (*) (Posmešne sa vyzýva Ninive, aby sa chystalo na obranu, aby sa na čas obliehania zásobilo vodou, tiež aj tehlami na opravu nepriateľom poškodených hradieb.) 15

Tam ťa oheň pohltí,
vykántri ťa meč,
zožerie ťa ako koníky,
hoci ťa bolo množstvo ako koníkov,
hoci ťa bolo množstvo ako kobyliek.

 (*) ("Tam" rozumej: v opevnenom meste. – Hoci Ninive má vojska, ako je záplava kobyliek, nepriateľ ho zničí, ako záplava kobyliek zničí zeleň poľa; porov. Joel 1,4.) 16

Kupcov si mal viac, než je hviezd na nebi!
Koník vyplienil a odletel.

 (*) (Ninivskí kupci vyplienili národy ako kobylky pole.) 17

Tvoje kniežatá sú ako kobylky,
tvoji úradníci ako húf koníkov,
ktoré čupia na múroch v deň studený,
keď vyjde slnko, odletia
a neznáme je ich miesto, kde sú.

 (*) (Ninivčania zahynú bez stopy.) 18

Tvoji pastieri driemu, kráľ asýrsky,
tvoji hrdinovia spia;
tvoj ľud je roztratený po vrchoch
a nepozbiera ho nik.

 (*) (Vojvodcovia asýrskeho kráľa spia spánok smrti.) 19

Niet úľavy na tvoj úder,
tvoja rana je smrteľná.
Všetci, čo počujú chýr o tebe,
budú tlieskať nad tebou rukami,
veď komuže neprichádzalo
ustavične nešťastie od teba?"
Kontext   Úvod   Dozadu (Nah 1)   Dopredu (Hab 1)

Obsah