Nar5,1-22

Piata elégia

Modlitba proroka Jeremiáša

1

Spomeň si, Pane, čo sa s nami stalo,
zhliadni a pozri na našu hanbu.

(*) (Nadpis: "Modlitba proroka Jeremiáša" má len Vulg. Nepatrí teda k osnove.) 2

Dedičstvo naše prešlo k cudzím,
naše domy k nenašským.

3

Nemáme otca, sme siroty,
naše matky sú vdovy.

4

Vodu sme pili za peniaze,
drevo sme dostali za plácu.

5

Na krku máme stíhateľov,
uštvaní, bez odpočinku sme.

6

K Egyptu sme dvíhali ruku a k Asýrsku,
aby sme sa nasýtili chleba.

(*) (Asýrsko tu stojí miesto Babylonu. Babylonská ríša zdedila moc a územie po Asýrskej.) 7

Naši otcovia zhrešili a niet ich,
my vlečieme ich vinu.

(*) (Národné nešťastie je trest aj za hriechy predošlých pokolení.) 8

Otroci panujú nad nami,
z ich ruky nás nevytrhne nik.

(*) (Otroci boli poddaní babylonského kráľa.) 9

Životom sme platili za chlieb
pred mečom púšte.

(*) (Žatvu mohli zobrať len s nebezpečenstvom života.) 10

Ako dopraskaná pec je naša koža
od pálčivosti hladu.

11

Zhanobili ženy na Sione
a panny v júdskych mestách.

12

Ich ruky vešali kniežatá,
starcov si nevážili.

13

Mladíci nosia mlynček,
pod drevom klesajú chlapci.

(*) (Hrdým židovským mladíkom dať do ruky mlynček bola veľká potupa; pozri pozn. k Iz 47,2.) 14

Pri bránach nieto starcov,
pri hudbe niet mladíkov.

15

Prestala radosť nášho srdca,
tanec sa zmenil na žiaľ.

16

Koruna padla z našej hlavy,
beda nám, zhrešili sme.

(*) (Koruna je symbol slávy.) 17

Preto je biedne naše srdce,
preto nám stemneli oči.

18

Pretože vrch Sion spustol,
líšky sa vláčia po ňom.

19

Ty, Pane, trváš večne,
tvoj trón z pokolenia na pokolenie.

20

Prečože na nás zabúdaš naveky,
na dlhé časy nás opúšťaš?

21

Obráť nás, Pane, k sebe, vrátime sa,
naše dni obnov ako dávno!

(*) (Rozumej: Vráť nám staré dobré časy!) 22

A či si nás celkom zavrhol,
tak veľmi sa na nás hneváš?

Kontext   Úvod   Dozadu (Nár 4)   Dopredu (Bar 1)

Obsah