Ponosy chudobného ľudu na boháčov. - 1Strhol sa veľký krik ľudu a ich žien proti svojim súkmeňovcom Židom. 2Jedni vraveli: "Máme veľa synov a dcér, musíme si zadovážiť zbožie, lebo nám treba jesť, aby sme si zachovali život." 3Druhí povedali: "Musíme dať do zálohu svoje polia, vinice a domy, aby sme si opatrili zbožie, lebo hladujeme." 4Iní zasa hovorili: "Nútení sme požičať si peniaze na kráľovskú daň a pozakladať svoje polia so svojimi vinohradmi. (*) (Zákon dovoľoval v núdzi predať svoje deti do otroctva iným Židom (porov. Ex 21,7; Lv 25,39–41). Lenže bolo treba s nimi mierne nakladať a po siedmich rokoch bolo ich treba bez náhrady prepustiť (Ex 21,2).) 5Veď naše telo je také isté ako telo našich bratov. Aké sú ich deti, také isté sú aj naše deti, a my musíme nielen svojich synov, lež i svoje dcéry uvrhovať do poroby. Podaktoré z našich dcér sa už i stali nevoľnicami a my si nemôžeme pomôcť, lebo naše pozemky a vinohrady majú iní."

Odpustenie dlhov. - 6Rozsrdil som sa veľmi, keď som počul ich krik a tieto ich reči. 7Zaumienil som si, že sa pustím do šľachty a predstavených a poviem im: "Vy všetci ste úžerníci voči svojim bratom!" Zvolal som veľké zhromaždenie proti nim 8a povedal som im: "My sme vykupovali svojich bratov Židov, ktorí boli predávaní pohanom, ako nám len bolo možné. A vy sami predávate svojich bratov! A predávajú ich našincom!" Mlčali a nevedeli odpovedať. 9Povedal som ďalej: "To, čo robíte, je nesprávne. Prečo nekráčate v bázni pred naším Bohom, aby nás naši nepriatelia, pohania, nepotupovali? 10Veď i ja, i moji bratia, ba i moji služobníci požičiavali sme mnohým peniaze a obilie! Nože, odpusťte im túto pohľadávku! (*) (Nehemiášove slová zavážili veľmi, lebo sa mohol odvolať na svoj príklad.) 11Vráťte im, prosím, ešte dnes ich pozemky, ich vinice, ich olivové sady a ich domy! Odpusťte im aj stú čiastku za peniaze, obilie mušt a olej, ktoré ste im požičali!" (*) (Stá čiastka predstavovala úrok za mesiac, ročne teda 12%. Iní vykladatelia však myslia, že nevyzýval k odpusteniu úrokov, veď tie i tak zakazoval Zákon (porov. Ex 22,25; Lv 25,37; Dt 23,20), ale k odpusteniu podlžnosti.) 12Odvetili: "Vrátime a nebudeme nič požadovať od nich. Urobíme, ako vravíš." Zavolal som kňazov a vyžiadal som od nich prísahu, že budú konať podľa tohto sľubu. 13Vytriasol som náber svojho rúcha a povedal som: "Nech takto povytriasa Boh každého, kto nedodrží toto slovo, z jeho domova a z jeho majetku! Takisto nech je vytrasený a takisto nech je prázdny!" Celá obec vyslovila: "Amen!" a chválili Boha. A ľud toto rozhodnutie dodržal. (*) (V Palestíne podnes nosievajú za košeľou nad pásom, čo treba, jedlo, peniaze a i.)

Nehemiášova nezištnosť. - 14Ba čo viac, odo dňa, keď ma kráľ poveril, aby som bol vladárom v Júdsku od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, teda dvanásť rokov -, nežili sme ani ja, ani moji bratia na vladárskom chlebe. (*) (Vydržiavať námestníka kráľovho a jeho úradníkov bolo totiž povinnosťou ľudu, ktorý mu bol podriadený. Námestníci po Zorobábelovi zdierali ľud a podľa všetkého boli Nežidia.) 15Minulí vladári, moji predchodcovia, znamenali pre ľud veľkú ťarchu. Brali od nich na stravu a víno po štyridsať šeklov striebra denne. Ešte aj ich podriadení úradníci gniavili ľud. No ja som to nerobil, lebo som sa bál Boha. (*) (Šekel striebra vážil 8.41 g, nuž 40 šeklov predstavovalo 336,4 g.) 16Ešte aj pri oprave múru som priložil ruku k dielu. Nenakúpili sme poľa a všetci moji služobníci chodili na stavbu.