Cesta od Sinaja do Kádeša, 10,11 - 20,13

Odchod od Sinaja. - 11V druhom roku, v druhom mesiaci, na dvadsiaty deň mesiaca sa oblak zdvihol z príbytku zákona. 12Izraeliti sa dali na pochod a po skupinách tiahli z púšte Sinaj, až sa oblak zniesol dolu na púšti Fáran. (*) (Porov. Ex 16,1; 17,1; 19,1 n.; Nm 1,1; 13,1. Na rozkaz Boží, totižto keď sa oblak zdvihol zo stánku zjavenia, Izraeliti dali sa na pochod podľa poradia, aké im určil Boh (2,2.9.16.24.31). Púšť Fáran, arab. Badiet et-Tih, tiahne sa od údolia Al-Araba smerom severozápadným až po Negeb, susediaci s juhom Palestíny. Na juhu púšť Fáran dotýkala sa pohoria Sinajského a na západe púšte Etam, čiže Sur (Ex 13,20). Juh tejto púšte bol pustý, preto v Dt 1,19 volá sa táto púšť "hroznou a velikánskou". Severná časť púšte Fáran menuje sa Sin, tam bol Kádeš (Nm 20,1; 27,14; 33,36). – Ako vidieť, Izraeliti sa zdržali pri Sinaji vyše roka (Ex 19,1).)

13To bolo prvý raz, čo sa pohli na Pánov rozkaz, ktorý im dal prostredníctvom Mojžiša. 14Prvá sa pohla zástava tábora Júdových synov, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Aminadabov syn Nahason. 15Voj kmeňa Isacharových synov viedol Suarov syn Natanael 16a voj kmeňa Zabulonových synov viedol Helonov syn Eliab. 17Keď sa rozobral stánok, pohli sa Gersonovci a Merarovci, ktorí nosili stánok. 18Potom sa dala na pochod zástava Rubenovho tábora, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Sedeurov syn Elisur. 19Voj kmeňa Simeonových synov viedol Surišadaiho syn Salamiel 20a voj kmeňa Gadových synov viedol Duelov syn Eliasaf. 21Nato sa pohli Kaátovci, ktorí nosili svätyňu. (*) (Pozri 3,31; 4,5 n.) 22Potom sa pohla zástava tábora Efraimových synov, voj za vojom. Na čele jeho vojov bol Amiudov syn Elisama. 23Voj kmeňa Manassesových synov viedol zasa Fadasurov syn Gamaliel 24a voj kmeňa Benjamínových synov viedol Gedeonov syn Abidan. 25Napokon sa dala na pochod zástava tábora Danových synov, voj za vojom zakľučovali celý tábor a na čele jeho vojov bol Amišadaiho syn Ahiezer. 26Voj kmeňa Aserových synov viedol Ochranov syn Fegiel 27a voj kmeňa Neftaliho synov viedol Enanov syn Ahira. 28Toto bolo poradie za pochodu, pri ktorom Izraeliti tiahli voj za vojom.

Mojžiš prosí Hobaba, aby išiel s Izraelitmi. - 29Mojžiš povedal svojmu švagrovi, Raguelovmu synovi, Madiánčanovi Hobabovi: "Ideme na miesto, o ktorom Pán povedal: »Dám ho vám!« Poď s nami! Odvďačíme sa ti. Veď Pán prisľúbil Izraelovi mnoho dobrého!" (*) (Hobab bol synom Raguelovým, čiže Jetrovým (Ex 2,18), bratom Mojžišovej ženy Sefory, teda Mojžišovým švagrom.) 30On mu však odvetil: "Ja nepôjdem, vrátim sa do svojej krajiny k svojmu príbuzenstvu." 31Tu mu Mojžiš povedal: "Neopúšťaj nás! Veď ty poznáš miesta, kde by sme mohli na púšti táboriť, budeš naším sprievodcom. (*) (Budeš naším sprievodcom, dosl. naším okom, poradcom a upozorňovateľom alebo vyzvedačom. Hobab pristal na Mojžišovu ponuku. Orientálci sa dajú prosiť. Nie je ani predstaviteľné, že by pristali na prvé slovo. Neskoršie sa dozvieme, že potomci Hobabovi bývali s Izraelitmi (Sdc 1,16; 4,11; 1 Sam 15,6).) 32Ak pôjdeš s nami, dáme ti čiastku z dobra, ktoré nám uštedrí Pán!" 33A tak tiahli od Pánovho vrchu tri dni cesty. Archa zmluvy išla tri dni cesty pred nimi, aby vyhľadala pre nich táborisko. 34Keď sa pohli, cez deň bol nad nimi Pánov oblak, 35a keď sa pohýnala archa, Mojžiš hovorieval:

36Keď sa zastavovala, vravieval:

Vzbura ľudu v Tabere. - 1Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora. 2Tu ľud volal o pomoc k Mojžišovi. A keď Mojžiš orodoval u Pána, oheň uhasol. 3Preto nazvali to miesto Tabera, lebo tam vzbĺkol proti nim Pánov oheň. (*) (Na púšti Fáran zastavili sa prvý raz v Tabere (požiar, pohorelisko). Cesta po púšti Izraelitov unavila, nevideli nič, len púšť, preto sa sťažovali na utrpenie.)

4Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: "Kto nám dá jesť mäso? (*) (Primiešaný ľud, totižto tí, čo sa pripojili k Izraelitom pri odchode z Egypta (Ex 12,38).) 5Rozpamätúvame sa na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky a dyne, na pór, cibuľu a cesnak. 6Teraz nám ide do zahynutia. Ničoho tu niet. Okrem manny nevidia naše oči nič!" (*) (O manne pozri Ex 16,15.31.) 7Manna bola ako koriandrové semiačko a podobala sa bdéliu. 8Ľud chodil sem-tam a zbieral ju, mlel ju na ručných mlynoch alebo ju tĺkol v mažiaroch. Potom ju varil v hrnci alebo piekol z nej osúchy. Chutilo to ako olejové koláče. 9Keď za noci padala na tábor rosa, padala naň aj manna.

Mojžišova prosba o milosrdenstvo. - 10Keď Mojžiš počul nariekať ľud, rodinu za rodinou, každého pri vchode do svojho stanu - lebo sa veľmi rozhorel Pánov hnev -, Mojžišovi sa nepáčila táto vec 11a Mojžiš povedal Pánovi: "Prečo tak zle zaobchodíš so svojím služobníkom? Prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že na mňa kladieš celú ťarchu starosti o všetok tento ľud? 12Či som ja nosil všetok tento ľud vo svojom lone? Ja som ho priniesol na svet, že odo mňa žiadaš: »Zanes ho na svojich prsiach, ako dojka nosí dojča, do krajiny, ktorú si ty prisahal dať ich otcom?« 13Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému tomuto ľudu? Nariekajú a volajú predo mnou: »Daj nám jesť mäso!« 14Ja sám nie som schopný niesť ťarchu všetkého tohto ľudu. Je to pre mňa priťažké. 15Ak mieniš aj naďalej takto nakladať so mnou, tak ma radšej zabi - ak som našiel milosť v tvojich očiach -, aby som nemusel dlhšie hľadieť na svoju biedu!" (*) (Mojžiš je už unavený a skľúčený pre slabosti svojho ľudu, obáva sa, že podľahne ťažkostiam, ak včas nedostane pomoc od Pána.)

Voľba sedemdesiatich pomocníkov. - 16Tu Pán povedal Mojžišovi: "Zavolaj mi sem sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú ozaj starší a že sú vedúcimi ľudu. Priveď ich ku stánku zjavenia, nech tam stoja s tebou, 17pokým ja nezostúpim. Tam sa porozprávam s tebou a vezmem niečo z tvojho ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, aby niesli spolu s tebou ťarchu ľudu, aby si ju nemusel niesť ty sám. 18Ľudu však prikáž: Na zajtra sa posväťte! Budete jesť mäso, lebo ste hlasno nariekali pred Pánom a hovorili ste: »Kto nám dá jesť mäso? V Egypte sme ho mali nadostač!« Teraz vám Pán dá mäso a najete sa. 19A nebudete ho jesť iba jeden deň, ani dva, päť, desať alebo dvadsať dní, 20ale celý mesiac, že ho nebudete môcť už ani cítiť, až pokým sa vám nesprieči. Veď ste opovrhli Pánom, ktorý uprostred vás býva, a nariekali ste: »Prečo sme len vyšli z Egypta?«" 21Mojžiš odpovedal: "Šesťstotisíc mužov, pešiakov, má tento ľud, medzi ktorým žijem, a ty hovoríš: »Dám im mäsa, že ho budú jesť celý mesiac.« 22Či je možné zabiť pre nich toľko oviec a býkov, aby im stačilo?! Je možné vychytať pre nich všetky ryby mora, aby bolo pre nich dosť?!" 23Lenže Pán riekol Mojžišovi: "Je azda Pánova ruka prislabá? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní pred tebou a či nie!"

Pán udeľuje sedemdesiatim starším prorockého ducha. - 24Potom Mojžiš vyšiel von a oznámil Pánove slová ľudu. Nato vzal sedemdesiat starších z ľudu a rozostavil ich okolo stánku. 25Tu Pán zostúpil v oblaku a zhováral sa s ním. Potom vzal z jeho ducha, ktorý bol na ňom, a rozdelil ho medzi sedemdesiatich mužov. Keď na nich duch zostúpil, boli zachvátení prorockým duchom. Neskoršie sa to s nimi už nestalo. (*) (Vedúci, ktorých vybral Mojžiš, boli naplnení Duchom Božím tak a v takej miere, že každý sa mohol presvedčiť o tejto skutočnosti.)

26Dvaja mužovia z nich ostali v tábore. Jeden sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich zostúpil duch. Aj oni patrili k tým zaznačeným, ale nevyšli načas. Ich zachvátil prorocký duch v tábore. 27Vtedy istý sluha utekal a oznámil to Mojžišovi: "Eldad a Medad sú zachvátení prorockým duchom v tábore!" - 28Tu sa ujal slova Nunov syn Jozue, ktorý bol od svojej mladosti Mojžišovým služobníkom, a povedal: "Pane môj, Mojžiš, zakáž im to!" 29Mojžiš mu však odvetil: "Prečo sa hneváš na mňa? Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov! Kiežby Pán zoslal na všetkých svojho ducha!" (*) (Prorok – neoznačuje len toho, kto predpovedá budúce veci, lež každého, čo rozpráva z vnuknutia Božieho a učí v mene Božom.) 30Nato sa Mojžiš odobral so staršími Izraela späť do tábora.

Prepelice. - 31Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme. 32A ľud sa dal do chytania prepelíc. Celý deň a celú noc, ba aj nasledujúci deň. A ten, kto málo nachytal, mal ich desať chomerov. A porozkladali ich okolo celého tábora. 33Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou. 34Preto nazvali to miesto Kibrot-Hatava (Hroby pažravosti); tam totiž pochovali pažravý ľud. (*) (Kibrot-Hatava, čiže Hroby pažravosti, je asi totožné s Taberou (v. 3), alebo Tabera je len časť táboriska Kibrot-Hatava, ktoré je na 48 km od Džebel Músa smerom k Arabskému zálivu. – Haserot (ohrady) pokladá sa za dnešnú oázu Ain Hadra 100 km severovýchodne od vrchu Džebel Músa, teda od Sinaja.) 35Od Kibrot-Hatava ľud tiahol do Haserotu a v Haserote ostali. (*) (Porov. Ex 16,13; Ž 78,26.)

Áron a Mária sa spriečujú Mojžišovi. - 1Mária a Áron hovorili však zle o Mojžišovi pre Kušiťanku, ktorú si vzal za ženu. Oženil sa totižto s kušitskou ženou. (*) (Kušiťanka je Sefora, Mojžišova jediná žena. Zem Kuš je nielen Etiópia, lež aj protiležiaca Arábia, Stredná Arábia (Gn 10,6).) 2Vraveli tiež: "Vari Pán len Mojžišovi hovoril? A nehovoril aj nám?" Pán to však počul. 3Kým Mojžiš bol veľmi tichý muž, (tichší) ako všetci ostatní ľudia na svete.

Potrestanie Márie. - 4A Pán hneď hovoril Mojžišovi, Áronovi a Márii: "Choďte všetci traja k stánku zjavenia!" Keď oni traja prišli, 5Pán zostúpil v oblačnom stĺpe, vstúpil do vchodu stánku a zavolal Árona a Máriu. Oni dvaja predstúpili 6a riekol im: "Počúvajte moje slová:

9I vybúšil proti nim Pánov hnev a odišiel. 10Keď sa oblak vzdialil od stánku, Mária razom obelela malomocenstvom ako sneh. A keď sa Áron k nej obrátil, videl, že je malomocná. 11Vtedy Áron povedal Mojžišovi: "Pán môj, nedaj nám trpieť za hriech, ktorého sme sa dopustili vo svojej nerozumnosti! 12Nedopusť, aby bola ako mŕtve dieťa, ktorého telo býva pri východe z materského života napoly zhnité!" 13Tu Mojžiš volal k Pánovi: "Bože, uzdrav ju, prosím!" 14A Pán mu odpovedal: "Keby jej otec napľul do tváre, nemusela by sa sedem dní červenať? Nech je teda sedem dní vylúčená z tábora! Potom sa vráti zasa späť." 15Mária teda bola sedem dní vylúčená z tábora. Ľud sa však nepohýnal ďalej, kým Máriu nepriviedli späť. (*) (Máriu Pán potrestal malomocenstvom, Árona ušetril, lebo on sa pokoril, keď zbadal, že sa prehrešil (Dt 24,9).)

Izrael na hraniciach Kanaánu: Vyzvedači. - 1Potom sa ľud pohol z Haserotu a utáboril sa na púšti Fáran. (*) (Oáza Haserot bola na južnom okraji púšte Fáran.) 2Tam Pán hovoril Mojžišovi: 3"Pošli mužov, nech sa prezvedia o krajine Kanaán, ktorú chcem dať Izraelitom. Z každého kmeňa pošli po jednom, všetci nech sú poprední mužovia." 4A Mojžiš ich na Pánov rozkaz poslal z púšte Fáran, všetko mužov, ktorí boli pohlavármi Izraelitov. Ich mená sú: 5Z Rubenovho kmeňa Zechurov syn Samua, 6zo Simeonovho kmeňa Huriho syn Safat, 7z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb, 8z Isacharovho kmeňa Jozefov syn Igal, 9z Efraimovho kmeňa Nunov syn Osé, 10z Benjamínovho kmeňa Rafuho syn Falti, 11zo Zabulonovho kmeňa Sodiho syn Gediel, 12z Jozefovho kmeňa, čiže z kmeňa Manassesovho, Susiho syn Gadi, 13z Danovho kmeňa Gemaliho syn Amiel, 14z Aserovho kmeňa Michaelov syn Stur, 15z Neftaliho kmeňa Vapsiho syn Nahabi 16a z Gadovho kmeňa Machiho syn Guel. 17To sú mená mužov, ktorých poslal Mojžiš, aby preskúmali krajinu. Vtedy dal Mojžiš Nunovmu synovi Osému meno Jozue.

18Keď ich Mojžiš poslal preskúmať kanaánsku krajinu, povedal im: "Choďte do Negebu, potom vystúpte na vrchy (*) (Negeb, čiže Južná zem, je pustatina, ktorá sa rozkladá od Kádeša až po Bersebu na juhu Palestíny.) 19a zistite, aká je to krajina a či ľud, ktorý tam býva, je mocný alebo slabý, či je ho veľa alebo málo, 20či je zem dobrá alebo zlá. Aké sú mestá, v ktorých býva, či sú to dediny alebo opevnené mestá. 21Či je pôda žírna alebo planá, či tam rastú stromy a či nie. Buďte udatní a prineste nám aj z plodín tej krajiny!" Bolo to v čase, keď už možno jesť včasné hrozno.

22Odišli teda a prezreli krajinu od púšte Sin až po Rohob, ktorý je pri vchode do Ematu. (*) (Púšť Sin je severná časť púšte Fáran. Dotýkala sa temer južných hraníc Kanaánu, je to územie v okolí Kadešbarny. Rohob je osada, ktorá neskoršie bude patriť kmeňu Neftali. Je neďaleko od jazera Merom pri mestečku Dan (Lais). Emat, neskoršie Epifania, dnes Hamah, bolo mestečko na rieke Orontes (Gn 10,18). Vchod do Ematu naznačuje najsevernejšiu hranicu Palestíny, medzi Libanonom a Hermonom, najskorej rovina Merdž Ajún, kade viedla cesta do Celosýrie. Vyzvedači sotva chodili pospolu, zdá sa, že sa rozdelili na dve skupiny (Joz 2,1).) 23Keď prešli Negebom, prišli do Hebronu, kde žili Achiman, Sisaj a Tolmaj, Enakovi potomkovia; Hebron bol totiž postavený o sedem rokov prv, ako egyptské mesto Tanis. (*) (Enakiti boli obri, ako Emci a Refaimci (Dt 2,10 n.; porov. pozn. ku Gn 6,1–7).) 24Tak došli až do údolia Eskol. Tu odrezali ratolesť s hroznovým strapcom, ktorý museli niesť dvaja mužovia na tyči. Vzali tiež niekoľko granátových jabĺk a fíg. (*) (Eskol, čiže Údolie hrozna, bolo neďaleko Hebronu.) 25Toto miesto pomenovali Nachal-Eskol, to jest Údolie hrozna, lebo tam Izraeliti odrezali ten hroznový strapec. (*) (Vyzvedači prešli za 40 dní od Kádeša až po Rohob a späť, teda dovedna 800 km. Cestu však nerobili pešo.)

Návrat a správy vyzvedačov. - 26Po štyridsiatich dňoch, keď prezreli celú krajinu, vrátili sa späť. 27Prišli k Mojžišovi, Áronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť Fáran do Kádeša a rozprávali im aj celej pospolitosti a ukazovali im plody tejto krajiny. 28Hovorili im: "Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. A toto sú z nej plody! 29Lenže ľud, čo v krajine býva, je mocný. Mestá sú opevnené a veľmi veľké. Aj Enakových potomkov sme tam videli. 30V Negebe bývajú Amalekiti, na vrchoch sídlia Hetejci, Jebuzejci a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordána bývajú zasa Kanaánčania."

31Tu sa Kaleb usiloval utíšiť ľud, ktorý brojil oproti Mojžišovi, a zvolal: "Poďme hneď a zaujmime krajinu, lebo ju môžeme dobyť!" 32Ale mužovia, čo šli s ním, vraveli: "Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu, veď je silnejší ako my!" 33A rozprávali Izraelitom nepravdy o krajine, ktorú prezreli: "Krajina, ktorú sme krížom-krážom prešli, aby sme ju prezreli, je krajinou, ktorá požiera svojich obyvateľov, a všetok ľud, ktorý sme tam videli, je vysokého vzrastu. 34Ba aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky!"

Vzbura ľudu. - 1Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc, 2všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vravela: "Ach, keby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli mŕtvi! 3Prečo nás chce Pán voviesť do tejto krajiny?! Aby sme pohynuli mečom? Či sa majú naše ženy a malé deti stať korisťou? Nebude vari pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?" 4A hovorili si: "Vyvoľme si vodcu a vráťme sa do Egypta!"

5Keď to Mojžiš a Áron počuli, vrhli sa pred celou izraelskou pospolitosťou tvárou na zem. 6Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí boli tiež na výzvedách v krajine, roztrhli si odev (*) (Roztrhnúť odev je prejav veľkého smútku a rozhorčenia (Sir 46,9; 1 Mach 2,55 n.).) 7a povedali celej izraelskej pospolitosti: "Krajina, ktorú sme poprechodili, aby sme ju prezreli, je veľmi dobrá krajina. 8Ak je nám Pán naklonený, vovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju. Je to krajina, ktorá oplýva mliekom a medom. 9Nedvíhajte sa proti Pánovi a nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zničiť! Ich ochrana ich opustila, s nami je však Pán. Nebojte sa!" (*) (Môžeme ich zničiť, dosl. sú pre nás ako chlieb; ochrana ich opustila, dosl. zanechal ich všetok tieň. Na východe tieň je ozajstnou ochranou pred páľavou slnka (Gn 19,8; Ž 91,1).)

Mojžišovo orodovanie za ľud. - 10Keď sa celá pospolitosť chystala ukameňovať ich, zjavila sa nad stánkom zjavenia všetkým Izraelitom Pánova sláva. 11A Pán hovoril Mojžišovi: "Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som medzi vami urobil? 12Budem ho biť morom a vyničím ho! Teba však urobím národom väčším a početnejším, ako je tento!" 13Ale Mojžiš vravel Pánovi: "Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyviedol tento ľud svojou mocou; 14a obyvatelia tejto krajiny hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred tohto ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom. 15Ak jedným úderom zabiješ tento národ, tak národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia: 16»Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!« 17Nech sa ukáže moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si hovoril: 18Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia. 19Nuž odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!" (*) (Mojžiš je predobrazom Ježiša Krista, ktorý sa za svojich trýzniteľov modlil.)

Boží trest. - 20Pán odpovedal: "Odpustím, ako si prosil. 21Ale ako žijem a ako Pánova sláva napĺňa celú zem, 22tak všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som robil v Egypte a na púšti, a pritom ma pokúšali desať ráz a nepočúvali môj hlas, 23neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom. 24Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny - do ktorej už vkročil - za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva. 25Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať na rovine. Preto sa ráno pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru!"

26Ďalej Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 27"Dokedy ešte bude tento naničhodný ľud proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov, ktorým sa previnili voči mne. 28Povedz im teda: Tak, ako žijem - to je Pánov výrok -, naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali. 29Tu na púšti popadajú vaše telá. Vy všetci, čo ste boli prehliadnutí, vy všetci bez výnimky od dvadsiateho roku nahor, lebo ste reptali proti mne. 30Nik z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou sľúbil, že vám ju dám, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. 31Vaše malé deti však, o ktorých ste vraveli, že budú korisťou, tie tam vovediem a ony spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32Vaše mŕtve telá sa rozpadnú tu na púšti 33a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti. 34Bude to podľa počtu dní, v ktorých ste sa vyzvedali o krajine, štyridsať dní, rátajúc deň za rok, budete pykať za svoje pochybenie. Teda štyridsať rokov, aby ste poznali, čo znamená, keď sa ja vzdialim. 35To som povedal ja, Pán! Naozaj toto urobím celému tomuto naničhodnému ľudu, ktorý sa proti mne spolčil. Tu na púšti pohynú, tu oni pohynú!"

Smrť vyzvedačov. - 36Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po svojom návrate popudili celú pospolitosť na reptanie tým, že rozprávali o krajine nepravdy, 37tí mužovia, čo rozprávali zlomyseľne o krajine, pomreli náhlou smrťou pred Pánom. 38Iba Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb ostali nažive z tých, čo boli preskúmať krajinu.

Nešťastný pokus vniknúť do Kanaánu. - 39Keď Mojžiš oznámil celému ľudu tieto slová, ľud veľmi zosmutnel. 40Na druhý deň zavčas rána vstali, išli na temeno vrchu a vraveli: "Sme ochotní tiahnuť na miesto, o ktorom hovoril Pán, lebo sme zhrešili." (*) (Ľud je vždy taký. Upadá z jednej krajnosti do druhej. Predtým sa spriečal a brojil, nedôveroval Bohu, a teraz je zasa ochotný a nadmieru odhodlaný. Aj proti zákazu Božiemu chce tiahnuť do Palestíny (v. 25).) 41Mojžiš im však odvrával: "Prečo chcete prestúpiť Pánov rozkaz?! To sa vám nepodarí! 42Nevystupujte, lebo Pán nie je uprostred vás a vaši nepriatelia vás porazia. 43Veď tam budú proti vám Amalekiti a Kanaánčania a vy padnete mečom. Odvrátili ste sa od Pána, preto ani Pán nebude s vami!" 44Oni však boli zaslepení a tiahli na temeno vrchu. Ale Pánova archa zmluvy a Mojžiš neopustili táborisko. 45Tu zostúpili Amalekiti a Kanaánčania a bili ich, a prenasledovali ich až po Hormu. (*) (Horma (Dt 1,44) – pomenovanie sa dostalo miestu len neskoršie (21,3). Predtým sa volalo to miesto Sefát (Sdc 1,17). Je to vari dnešné es-Sbeita, 40 km severne od Kadešbarny.)