Odchod od Sinaja. - 11V druhom roku, v druhom mesiaci, na dvadsiaty deň mesiaca sa oblak zdvihol z príbytku zákona. 12Izraeliti sa dali na pochod a po skupinách tiahli z púšte Sinaj, až sa oblak zniesol dolu na púšti Fáran. (*) (Porov. Ex 16,1; 17,1; 19,1 n.; Nm 1,1; 13,1. Na rozkaz Boží, totižto keď sa oblak zdvihol zo stánku zjavenia, Izraeliti dali sa na pochod podľa poradia, aké im určil Boh (2,2.9.16.24.31). Púšť Fáran, arab. Badiet et-Tih, tiahne sa od údolia Al-Araba smerom severozápadným až po Negeb, susediaci s juhom Palestíny. Na juhu púšť Fáran dotýkala sa pohoria Sinajského a na západe púšte Etam, čiže Sur (Ex 13,20). Juh tejto púšte bol pustý, preto v Dt 1,19 volá sa táto púšť "hroznou a velikánskou". Severná časť púšte Fáran menuje sa Sin, tam bol Kádeš (Nm 20,1; 27,14; 33,36). – Ako vidieť, Izraeliti sa zdržali pri Sinaji vyše roka (Ex 19,1).)
13To bolo prvý raz, čo sa pohli na Pánov rozkaz, ktorý im dal prostredníctvom Mojžiša. 14Prvá sa pohla zástava tábora Júdových synov, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Aminadabov syn Nahason. 15Voj kmeňa Isacharových synov viedol Suarov syn Natanael 16a voj kmeňa Zabulonových synov viedol Helonov syn Eliab. 17Keď sa rozobral stánok, pohli sa Gersonovci a Merarovci, ktorí nosili stánok. 18Potom sa dala na pochod zástava Rubenovho tábora, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Sedeurov syn Elisur. 19Voj kmeňa Simeonových synov viedol Surišadaiho syn Salamiel 20a voj kmeňa Gadových synov viedol Duelov syn Eliasaf. 21Nato sa pohli Kaátovci, ktorí nosili svätyňu. (*) (Pozri 3,31; 4,5 n.) 22Potom sa pohla zástava tábora Efraimových synov, voj za vojom. Na čele jeho vojov bol Amiudov syn Elisama. 23Voj kmeňa Manassesových synov viedol zasa Fadasurov syn Gamaliel 24a voj kmeňa Benjamínových synov viedol Gedeonov syn Abidan. 25Napokon sa dala na pochod zástava tábora Danových synov, voj za vojom zakľučovali celý tábor a na čele jeho vojov bol Amišadaiho syn Ahiezer. 26Voj kmeňa Aserových synov viedol Ochranov syn Fegiel 27a voj kmeňa Neftaliho synov viedol Enanov syn Ahira. 28Toto bolo poradie za pochodu, pri ktorom Izraeliti tiahli voj za vojom.
Mojžiš prosí Hobaba, aby išiel s Izraelitmi. - 29Mojžiš povedal svojmu švagrovi, Raguelovmu synovi, Madiánčanovi Hobabovi: "Ideme na miesto, o ktorom Pán povedal: »Dám ho vám!« Poď s nami! Odvďačíme sa ti. Veď Pán prisľúbil Izraelovi mnoho dobrého!" (*) (Hobab bol synom Raguelovým, čiže Jetrovým (Ex 2,18), bratom Mojžišovej ženy Sefory, teda Mojžišovým švagrom.) 30On mu však odvetil: "Ja nepôjdem, vrátim sa do svojej krajiny k svojmu príbuzenstvu." 31Tu mu Mojžiš povedal: "Neopúšťaj nás! Veď ty poznáš miesta, kde by sme mohli na púšti táboriť, budeš naším sprievodcom. (*) (Budeš naším sprievodcom, dosl. naším okom, poradcom a upozorňovateľom alebo vyzvedačom. Hobab pristal na Mojžišovu ponuku. Orientálci sa dajú prosiť. Nie je ani predstaviteľné, že by pristali na prvé slovo. Neskoršie sa dozvieme, že potomci Hobabovi bývali s Izraelitmi (Sdc 1,16; 4,11; 1 Sam 15,6).) 32Ak pôjdeš s nami, dáme ti čiastku z dobra, ktoré nám uštedrí Pán!" 33A tak tiahli od Pánovho vrchu tri dni cesty. Archa zmluvy išla tri dni cesty pred nimi, aby vyhľadala pre nich táborisko. 34Keď sa pohli, cez deň bol nad nimi Pánov oblak, 35a keď sa pohýnala archa, Mojžiš hovorieval:
"Vstaň, Pane, nech sa rozpŕchnu tvoji nepriatelia
a nech sa dajú na útek pred tebou tí, čo ťa nenávidia!"
36Keď sa zastavovala, vravieval:
"Vráť sa, Pane, k množstvu Izraelovho vojska!"
(*) (Verše sú začiatky žalmov, ktoré spieval Mojžiš, keď sa oblačný stĺp zdvíhal alebo zastavoval. Mojžiš ide zaujať zasľúbenú zem, preto prosí Pána, aby sa dali na útek všetci tí, čo by sa protivili tomuto podujatiu (Ž 68,1).)