12Všetok najlepší olej, mušt, zrno, najlepšie z toho, čo oni dajú Pánovi, ponechávam tebe. 13Prvotiny zo všetkej úrody, ktorá bude v ich krajine a ktoré prinesú Pánovi, budú tvoje; môže z toho jesť každý, kto je v tvojej rodine čistý. 14Všetko, čo bude v Izraeli zasvätené bezvýhradne, bude tvoje. 15Všetko, čo otvára materský život zo všetkých živočíchov, ktoré sa prinášajú Pánovi, či je to človek alebo dobytok, bude tvoje; ľudské prvorodené však necháš v každom prípade vykúpiť, aj prvouliahnuté z nečistých zvierat dovolíš vykúpiť. 16Čo má byť vykúpené, necháš po mesiaci vykúpiť podľa odhadnej ceny, za päť šeklov podľa posvätnej váhy, čiže dvadsať gerov za šekel. 17Prvouliahnuté z hovädzieho dobytka, z oviec a kôz nenecháš vykúpiť; tie sú sväté. Ich krv vylej na oltár a ich loj spáľ na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. 18Ich mäso však je tvoje. Tvoje sú aj podávané prsia a pravá lopatka.
(*) (O pozdvihovaných obetách porov. Ex 29,27.28; Lv 8,31; 24,9. Veci "svätosväté" pozostávali z podielov na potravinových obetách, na obetách za hriech a za spreneveru (9–11). Mohli ich jesť len kňazi, a to len na svätom mieste. Sväté (12–18) boli dary oleja, muštu a zrna, prvotiny, zasvätené, prvorodené z dobytka a pravá lopatka z pozdvihovanej obety. Mohli ich jesť všetci príslušníci kňazských rodín (Lv 7,8). K v. 16 porov. Ex 13,11–13; 34,20; Lv 27,26.27. O šekli pozri Ex 34,20; Lv 27,6; Nm 3,47. Zmluva soli – porov. Lv 2,13. Takto kňazi mali z čoho žiť, nemuseli sa starať o svoje živobytie, a tak sa mohli celkom venovať službe Božej.)