Nm20,23–29

23Tu na vrchu Hor, ktorý je na hraniciach edomskej krajiny, povedal Pán Mojžišovi a Áronovi: 24"Áron sa pripojí k svojmu ľudu, lebo nevojde do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, lebo ste sa sprotivili pri vode Meríby môjmu rozkazu. 25Vezmi Árona a jeho syna Eleazara a vyveď ich na vrch Hor. 26Tam vyzlečieš Árona z jeho rúcha a oblečieš doň jeho syna Eleazara, lebo Áron sa tam pripojí k svojim príbuzným." 27A Mojžiš urobil tak, ako nariadil Pán, vystúpili pred očami celej pospolitosti na vrch Hor. 28Tu Mojžiš vyzliekol Árona z jeho rúcha a obliekol doň jeho syna Eleazara. A tam na končiari vrchu Áron zomrel. Mojžiš a Eleazar potom zišli z vrchu dolu; 29a keď všetok ľud videl, že Áron umrel, celá Izraelova rodina ho tridsať dní oplakávala. (*) (Podľa Dt 10,6 Áron zomrel pri Mosere (Nm 33,30). Vrch Hor bol jeden z končiarov pohoria Moserot.)

(*) (Mojžiš vie síce, že Pán môže všetko, myslí však na to, že ľud sa nenapráva, a preto ho trápi myšlienka, či sa Pán teraz zmiluje nad národom. Pochybuje teda, či Pán dá ľudu vodu. Preto mu nepostačuje udrieť skalu raz, robí to dva razy. Chýba mu pevná viera a dôvera. Mojžiš neoslávil Pána, keď neveril v jeho nesmierne milosrdenstvo. Zato sa Pán oslávil sám, keď predsa dal ľudu zázračnú vodu. Lenže pochybujúcich vylučuje zo zasľúbenej zeme, pre ktorú podstúpili toľko obetí a strastí.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Nm 19)   Dopredu (Nm 21)

Obsah