Prvé Balámovo požehnanie. - 41Na druhý deň ráno vzal Balak Baláma so sebou a zaviedol ho na Bamot-Bál, odkiaľ bolo vidieť zadné (voje) izraelského ľudu. (*) (Ir je asi Ar (21,15.28). Bamot-Bál, vlastné meno miesta, o ktorom bola reč v 21,19; dosl. značí Výšiny Bálove. Na výšinách obetúvali pohanským bohom.)
1Tu povedal Balám Balakovi: "Postav mi tu sedem oltárov a prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!" 2A Balak urobil, ako si Balám žiadal. Nato Balak a Balám obetovali na každom oltári po jednom býčkovi a jednom baranovi. 3Potom povedal Balám Balakovi: "Počkaj pri svojej zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti." I odobral sa na osamelé miesto 4a Boh sa ozaj zjavil Balámovi, ktorý mu povedal: "Postavil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval býčka a barana." 5Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: "Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!" 6Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci. 7Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril:
Z Aramu ma Balak priviedol,
od vrchov východu moabský kráľ:
Poď, prekľaj mi Jakuba,
poď zlorečiť Izraelovi!
Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh?
Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?
Veď ho vidím z vrchu skál,
z výšin sa naň dívam:
"Hľa, ľud, čo osamote býva si
a neráta sa medzi národy.
Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?!
Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?!
Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých,
kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!"
11Tu povedal Balak Balámovi: "Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!" 12Ale on mu odpovedal: "Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?"
Druhé Balámovo požehnanie. - 13Potom vravel Balak Balámovi: "Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš len poslednú časť. Potom mi ho odtiaľ prekľaješ!" 14I vzal ho so sebou na strážne miesto na končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na každom obetoval po jednom býčkovi a jednom baranovi. (*) (Strážne miesto, odkiaľ pozorovali let vtákov, alebo kde za vojny stáli stráže, zisťujúce pohyb nepriateľa. O Fasge pozri 21,20.) 15Nato povedal Balakovi: "Ostaň tu pri svojej zápalnej žertve, ja počkám na zjavenie."
16Balámovi sa zjavil Pán, vložil mu do úst slová a povedal: "Vráť sa k Balakovi a takto hovor!" 17Keď došiel k nemu, on stál ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom moabskí náčelníci. Balak sa ho opýtal: "Čo hovoril Pán?"
Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel:
"Vstaň, Balak, a počúvaj!
Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!
Boh nie je ako človek, že by luhal,
ani ako syn človeka, že by ľutoval!
Azda by povedal, a nevykonal,
hovoril var', a nesplnil?
Hľa, dostal som rozkaz požehnať,
nuž požehnávam a nezmením to:
Nevidno nešťastia v Jakubovi
a nebadať strasti v Izraelovi.
Pán, jeho Boh, je s ním
a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.
Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,
je preň ako zubrie rohy.
Veď niet hádačstva v Jakubovi
a niet veštectva v Izraelovi.
Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi
a Izraelovi, čo urobí Boh.
Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica,
ako lev vstáva.
Neľahne, pokým korisť nezhltne
a nevypije krv zabitých."
25Balak povedal Balámovi: "Keď mu nemôžeš zlorečiť, aspoň mu nežehnaj!" 26Balám mu odpovedal: "Nevravel som ti: »Všetko, čo povie Pán, musím urobiť?«" (*) (Balám zvestuje trojité požehnanie pre Izrael: Izrael bude ochránený pred každým nebezpečenstvom, lebo Pán je jeho Kráľom (Ex 15,18); Izrael verí v pravého Boha, a preto nemusí svoju budúcnosť zisťovať hádačmi a veštcami, veď Pán mu, v čase potreby, svoju vôľu oznámi prostredníctvom osvietených ľudí (Dt 18,9–18); v boji so svojimi nepriateľmi Izrael zvíťazí (Gn 49,9.27).)
Tretie Balámovo požehnanie. - 27Potom Balak povedal Balámovi: "Poď, zavediem ťa ešte na iné miesto. Možnože zaľúbi sa Bohu, aby si mi ho odtiaľ preklial." (*) (Balak vyviedol Baláma na vyšší vrch, aby odtiaľ mohol vidieť celý izraelský tábor a aby ho odtiaľ preklial. Fegor je končiar pohoria Abarim severne od Fasgy. Na Fegore bola svätyňa Bálova; končiar sa preto volal aj Bál-Peor (25,3).) 28A Balak zobral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa dvíha nad pustatinou. 29Tu Balám povedal Balakovi: "Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi sedem býčkov a sedem baranov!" 30Balak urobil, ako si želal Balám, a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.
1Balám však poznal, že Pánovi sa zaľúbilo požehnať Izrael, preto neodišiel ako predtým za veštbou, ale obrátil sa tvárou k púšti. 2Keď Balám zdvihol oči a videl táboriť Izrael podľa jeho kmeňov, prišiel naň duch Boží 3a (Balám) predniesol svoj oslavný spev a hovoril:
"Výrok Baláma, Beorovho syna,
hovorí muž s prenikavým zrakom;
takto hovorí ten, čo načúva slová Božie,
ten, čo hľadí na tvár Všemohúceho,
zajatý vytržením, no s otvorenými očami:
Jak krásne sú, Jakub, stany tvoje,
tvoje príbytky, Izrael!
Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu,
ako záhrady pozdĺž potoka,
sťa duby, čo zasadil Pán,
sťa cédre pri vodách.
Voda sa rinie z jeho vedier
a jeho semeno je v hojnej vlahe.
Jeho kráľ bude vyvýšený nad Agaga
a vezme mu kráľovstvo.
Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,
je preň ako rohy zubrie.
Pohltí národy, nepriateľov svojich,
poláme im kosti, šípmi svojimi ich zničí.
Stočil sa, leží sťa lev,
ako levica - ktože ho vyruší?
Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný,
kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!"
10Balak sa rozhneval na Baláma, spľasol rukami a povedal Balámovi: "Zavolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a ty si ich už tri razy požehnal. 11Už sa aj ber domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale Pán ťa pripravil o odmenu!" 12Balám však odvetil Balakovi: "A nehovoril som už tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal: 13»Aj keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti Pánovmu rozkazu a vykonať niečo sám od seba, či dobré alebo zlé; smiem zvestovať iba to, čo mi zvestuje Pán!«? 14A pretože už odchádzam k svojmu ľudu, poď, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcich dňoch." (*) (Porov. Gn 49,1.)
Štvrté Balámovo požehnanie. - 15I predniesol svoj oslavný spev a vravel:
"Výrok Baláma, Beorovho syna,
výrok muža s prenikavým zrakom.
Je to výrok toho, čo načúva slová Božie,
toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho,
zajatý vytržením, no s otvorenými očami:
Jeho vidím, ale nie už teraz,
hľadím na neho, no nie z poblízka.
Hviezda vychádza z Jakuba,
žezlo sa zdvíha z Izraela.
On rozbije spánky moabské
a temeno všetkým synom Seta.
Edom bude jeho vlastníctvom
a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom.
Izrael sa však bude vzmáhať v moci,
z Jakuba povstane panovník
a zničí, čo zostalo z mesta."
20Keď uzrel Amalekitov, predniesol svoj slávnostný spev, hovoriac:
"Prvým bol Amalek medzi národmi,
no jeho koniec - je záhuba!"
21Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj slávnostný spev a povedal:
"Pevné je tvoje sídlo.
Hniezdo si si postavil na skale.
A predsa si, Kain, odsúdený na skazu,
keď ťa Asýr odvlečie do zajatia!"
23A ešte predniesol slávnostný spev a vravel:
"Beda, kto to prežije, keď to Boh urobí,
24lode prídu od Kitimu,
pokoria Asýra, pokoria Hebera,
ale aj on nakoniec zahynie!"
25Potom sa Balám pobral a vrátil sa do svojej vlasti. A Balak šiel tiež svojou cestou.