Nm23,7-10.18-24

7Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

Z Aramu ma Balak priviedol,
od vrchov východu moabský kráľ:
Poď, prekľaj mi Jakuba,
poď zlorečiť Izraelovi!

(*) (Oslavný spev, hebr. mášal, orákulum, veštba, básnické predpovedanie budúcich udalostí.)
8

Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh?
Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?

 9

Veď ho vidím z vrchu skál,
z výšin sa naň dívam:
"Hľa, ľud, čo osamote býva si
a neráta sa medzi národy.

 10

Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?!
Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?!
Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých,
kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!"

 (*) (Izrael požehná Boh, oddelí si ho politicky i nábožensky od ostatných národov a veľmi ho rozmnoží. Početné potomstvo je odmena za spravodlivý život.)
18

Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel:
"Vstaň, Balak, a počúvaj!
Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!

 19

Boh nie je ako človek, že by luhal,
ani ako syn človeka, že by ľutoval!
Azda by povedal, a nevykonal,
hovoril var', a nesplnil?
20

Hľa, dostal som rozkaz požehnať,
nuž požehnávam a nezmením to:

 21

Nevidno nešťastia v Jakubovi
a nebadať strasti v Izraelovi.
Pán, jeho Boh, je s ním
a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.

 22

Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,
je preň ako zubrie rohy.
23

Veď niet hádačstva v Jakubovi
a niet veštectva v Izraelovi.
Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi
a Izraelovi, čo urobí Boh.
24

Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica,
ako lev vstáva.
Neľahne, pokým korisť nezhltne
a nevypije krv zabitých."
(*) (Balám zvestuje trojité požehnanie pre Izrael: Izrael bude ochránený pred každým nebezpečenstvom, lebo Pán je jeho Kráľom (Ex 15,18); Izrael verí v pravého Boha, a preto nemusí svoju budúcnosť zisťovať hádačmi a veštcami, veď Pán mu, v čase potreby, svoju vôľu oznámi prostredníctvom osvietených ľudí (Dt 18,9–18); v boji so svojimi nepriateľmi Izrael zvíťazí (Gn 49,9.27).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Nm 22)   Dopredu (Nm 24)

Obsah