1Rubenovi a Gadovi synovia mali veľa, veľmi veľa dobytka. Keď videli, že kraje Jazera a kraje Galaádu sú vhodným miestom pre dobytok, (*) (Jazer (21,24.32) malo by sa hľadať na mieste dnešného Chirbet Sár. Jazer bolo pohraničné opevnené mesto Amonitov. O Galaáde pozri Gn 31,21. Galaád je územie za Jordánom v dnešnom Zajordánsku. Rozprestieralo sa medzi riekami Arnonom na juhu a Jarmukom na severe.) 2Gadovi a Rubenovi synovia prišli a povedali Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a kniežatám ľudu: 3"Atarot, Dibon, Nemra, Hesebon, Eleale, Saban, Nebo a Beon, 4kraje, ktoré Pán dobyl pred izraelskou pospolitosťou, sú výhodné na chov dobytka a tvoji služobníci majú dobytok." 5A dodali: "Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa nám, tvojim služobníkom, pridelí táto krajina ako dedičný majetok. Nežiadaj, aby sme prešli cez Jordán!"
6Mojžiš však odvrával Gadovým synom a Rubenovým synom: "Vaši bratia majú teda tiahnuť do boja a vy si budete tu odpočívať?! (*) (Eskol, porov. 13,24. Kaleb bol z kmeňa Júdovho 13,7. K vv. 10–12 porov. 14,28 n.)
26Naše deti, naše ženy, naše stáda a všetok náš dobytok ostane tu v galaádskych mestách,
33Mojžiš dal teda Gadovým synom, Rubenovým synom a polovici kmeňa Jozefovho syna Manassesa kráľovstvo amorejského kráľa Sehona a kráľovstvo bášanského kráľa Oga: územie s mestami a okolím, i mestá okolitej krajiny.