Rozdelenie krajiny sa vykoná losovaním. - 50Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu: 51"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vtiahnete cez Jordán do krajiny Kanaán, 52vyžeňte pred sebou všetkých jej obyvateľov, zničte obrazy ich modiel, pováľajte ich liate sochy a spustošte ich výšiny! (*) (Výšiny Lv 26,30.) 53Potom zaujmite krajinu a bývajte v nej, lebo ja som vám dal krajinu do vlastníctva. 54Krajinu si medzi sebou rozdelíte lósom na dedičný majetok podľa vašich kmeňov: tomu, ktorý je väčší počtom, dáte väčšiu dedičnú čiastku, tomu, čo je počtom menší, dáte menšiu čiastku. Ako komu lós padne, to mu bude patriť. Podľa vašich otcovských kmeňov sa rozdelí medzi vás dedičný majetok. (*) (Porov. 26,53–56.) 55Ale ak nevyženiete pred sebou obyvateľov krajiny, tak tí, ktorých ponecháte, budú tŕním vo vašich očiach a ostňami vo vašich bokoch a budú vás utláčať v krajine, v ktorej budete bývať. 56A čo som si zaumienil urobiť im, urobím vám!"
Hranice prisľúbenej zeme. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Toto prikáž Izraelitom: Keď prídete do krajiny Kanaán, toto bude vaše územie, ktoré vám pripadne za dedičný majetok: krajina Kanaán v celom svojom rozsahu. 3Vaše hranice budú od púšte Sin popri Edomsku. Južná hranica sa začne na východe, na južnom konci Soľného mora, 4potom vaša hranica pôjde južne od Škorpiónového návršia a prejde cez Senu, kým sa neskončí južne od Kadešbarny. Odtiaľ pôjde ďalej k Hasar-Adaru a dosiahne Asemonu. 5Od Asemony hranica zahne k Egyptskému potoku a skončí pri Mori. (*) (Južná hranica zasľúbenej zeme išla od južného konca Mŕtveho mora smerom na juhozápad až po Kadešbarnu a odtiaľ smerom západoseverným až k Stredozemnému moru. Egyptský potok je dnešný Vadi el-Ariš.) 6Západnou hranicou bude pre vás Veľké more - ono bude vašou západnou hranicou. (*) (Hranicou západnou bolo Stredozemné more.) 7A toto bude pre vás severnou hranicou: od Veľkého mora pôjde vaša hraničná čiara až k vrchu Hor. 8Od vrchu Hor pôjde hraničná čiara až na miesto, kade sa ide do Ematu, a hranica dosiahne až Sedad. 9Potom hranica pôjde cez Sifron a dosiahne svoj konečný bod pri Hasar-Enan. To bude vaša severná hranica. (*) (Hranica severná sa dnes s určitosťou naznačiť nedá. Mienky sú rozličné. Niektorí autori sa domnievajú, že zasľúbená zem na severe bola by sa tiahla od Tripolisu smerom na východ k Libanonu atď. Pravdepodobnejšia je domnienka, ktorá severnú hranicu kladie od Nahr el-Kasimije, rieky, čo severne od Týru vteká do Stredozemného mora. Odtiaľ by hranica išla južne od Libanona – Hor by bol dnešný vrch Džebel el-Šukif – k východu z Ematu, čiže k údoliu, čo je medzi riekami Nahr Litani a Nahr Hasbáni, cez Celosýriu k Hasar Enanu, čiže kraju, kde pramení Jordán.) 10Ako východnú hranicu si určite čiaru od Hasar-Enanu ku Sefame. 11Od Sefamy pôjde hranica dolu ku Reble východne od Ain. Potom zíde ešte nižšie a dotkne sa horského hrebeňa východne od Genezaretského jazera. 12Potom hranica pôjde dolu k Jordánu a skončí sa pri Soľnom mori. Toto budú hranice vašej krajiny dookola." (*) (Východná hranica zasľúbenej zeme je Genezaretské jazero, Jordán a Mŕtve more.)
13Mojžiš nariadil Izraelitom: "Toto je krajina, ktorú dostanete lósom do vlastníctva a ktorú Pán kázal prideliť deviatim a polovici kmeňa. 14Lebo rodiny Rubenovho kmeňa a Gadovho kmeňa a polovica Manassesovho kmeňa svoj dedičný podiel už dostali. 15Dva a pol kmeňa obsiahlo svoj dedičný podiel za Jordánom naproti Jerichu, na východ, oproti východu slnka."
Mená tých, čo majú rozdeľovať krajinu. - 16Pán hovoril Mojžišovi: 17"Toto sú mená mužov, ktorí vám rozdelia krajinu: kňaz Eleazar a Nunov syn Jozue, 18ďalej priberiete na rozdelenie krajiny po jednom kniežati z každého kmeňa; 19a mená tých mužov sú: Z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb; 20zo Simeonovho kmeňa Amiudov syn Samuel; 21z Benjamínovho kmeňa Chaselonov syn Elidad; 22z Danovho kmeňa Jogliho syn Boki; 23z Jozefových synov z kmeňa Manassesovho Efodov syn Haniel; 24z kmeňa Efraimovho Seftanov syn Kamuel; 25zo Zabulonovho kmeňa Farnachov syn Elisafan; 26z Isacharovho kmeňa Ozanov syn knieža Faltiel; 27z Aserovho kmeňa Salomiho syn Ahiud; 28z Neftaliho kmeňa Amiudov syn Fedael." 29To sú tí, ktorým Pán prikázal rozdeliť Izraelitom ich dedičný podiel v kanaánskej krajine.
Levitské mestá. - 1Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu: 2"Prikáž Izraelitom, aby dali zo svojho dedičného pozemku levitom na bývanie mestá a aby dali levitom aj pastviny okolo miest. 3Mestá budú pre nich na bývanie a pastviny budú pre ich dobytok a stáda, pre všetky ich zvieratá. 4Pastviny miest, ktoré dáte levitom, budú siahať od mestských hradieb zvonka tisíc lakťov dookola. 5Von z mesta odmeriate na východnú stranu dvetisíc lakťov, takisto na stranu južnú, na západnú a na severnú stranu tak, že mesto bude uprostred; toto im bude patriť pri mestách ako pastviny. (*) (Lakeť meral 0,527 m. Leviti dostali z každej strany mesta 2000x1000 lakťov, teda asi 46,8 hektárov pastvín. Pole nedostali, pretože mali dostávať desiatky z úrody. Leviti sídlili roztrúsení po celej krajine, a tak ostali spojivom celého izraelského národa.) 6Čo sa týka miest, ktoré dáte levitom, šesť z nich bude miestami útočišťa, ktoré určíte na to, aby tam mohol ujsť ten, kto niekoho zabil. Okrem toho im dáte ešte štyridsaťdva miest. 7Úhrnný počet miest, ktoré dáte levitom, bude štyridsaťosem miest spolu s ich pastvinami. 8A miest, ktoré dáte z izraelských pozemkov, bude od väčšieho (kmeňa) viac, od menšieho menej. Každý (kmeň) dá niekoľko zo svojich miest levitom podľa rozlohy svojho dedičného podielu, ktorý mu pripadne do vlastníctva."
Mestá útočišťa. - 9Pán hovoril Mojžišovi: 10"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete cez Jordán do krajiny Kanaán, 11vyvoľte si príhodné mestá, ktoré budú pre vás mestami útočišťa. Tam utečie ten, kto zapríčinil smrť, kto neúmyselne zabil človeka. 12Tieto mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom krvi, aby usmrtiteľ nebol usmrtený prv, ako sa dostaví pred súd pospolitosti. 13Miest útočišťa, čo takto oddelíte, bude šesť. 14Tri mestá určíte za Jordánom a tri mestá určíte v krajine Kanaán. Ony budú pre vás mestami útočišťa. 15Ony budú útočišťom tak Izraelitom ako i cudzincom a prišelcom, aby ta mohol ujsť každý, kto by neúmyselne zabil človeka.
Pokyny na určovanie úmyselnej a neúmyselnej vraždy. - 16Ak niekto udrie dakoho železným predmetom a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 17Ak ho zasiahne kameňom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 18Ak ho udrie dreveným predmetom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 19Pomstiteľ krvi vraha zabije. Zabije ho, keď ho dostihne. (*) (Pomstiteľ (gó'él) je najbližší muž z rodiny zavraždeného. Takto to určoval zákon krvnej pomsty (Ex 21,14; Dt 19,12).) 20Ak niekto niekoho udrie z nenávisti alebo doň niečo úmyselne hodí a on zomrie, 21alebo ak ho udrie z nepriateľstva päsťou tak, že zomrie, toho, kto ho udrel, treba potrestať smrťou, lebo je vrah. Pomstiteľ krvi ho zabije, keď ho dochytí.
22Ak ho (smrteľne) udrie len náhodou, a nie z nepriateľstva, alebo ak naň neúmyselne hodí nejaký predmet, 23alebo ak naň zrúti - bez toho, žeby ho videl - nejaký kameň, ktorý môže zapríčiniť smrť, a on zomrie, hoci nebol proti nemu nepriateľsky naladený a nechcel mu urobiť zle, 24nech pospolitosť rozhodne medzi usmrtiteľom a pomstiteľom podľa týchto ustanovení: 25Pospolitosť vyslobodí usmrtiteľa z rúk pomstiteľa krvi. Pospolitosť ho zasa zavedie späť do mesta útočišťa, kde sa ukryl. Tam bude bývať až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. (*) (Ak ten, čo zapríčinil smrť, nie je vrahom v pravom slova zmysle, v roku, keď umrie veľkňaz, dostane úplnú amnestiu.) 26Lež ak usmrtiteľ opustí obvod mesta útočišťa, do ktorého utiekol, 27a keď ho pomstiteľ krvi dostihne mimo obvodu mesta útočišťa, a keď pomstiteľ usmrtiteľa zabije, nebude na ňom nijaká vina krvi. 28Preto má každý ostať vo svojom meste útočišťa až do veľkňazovej smrti. Až po veľkňazovej smrti sa môže usmrtiteľ vrátiť na svoj pozemok, ktorý mu patrí ako dedičný majetok. 29Tieto nariadenia sú pre vás záväzné z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách.
Počet svedkov a výkupné. - 30Ak niekto usmrtí človeka, tak vraha zabijú len na výpoveď svedkov. Výpoveď jedného svedka však nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť. 31Neprijímajte výkupné za život nijakého vraha, ktorý je zodpovedný za smrť, ale musí zomrieť. 32Takisto neprijímajte výkupné od toho, kto sa utiahol do mesta útočišťa a chcel by sa vrátiť a bývať niekde v krajine ešte pred smrťou veľkňaza. 33Nesmiete znesvätiť krajinu, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí krajinu a krajinu možno uzmieriť za krv, čo bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial. 34Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate, veď v nej bývam ja! Lebo ja, Pán, bývam uprostred Izraelových synov!" (*) (Vražda sa musela dokázať aspoň dvoma svedkami (Dt 17,6; 19,15). Kto zapríčinil smrť človeka, nemohol sa nijako vykúpiť.)
Zákon o vydaji dcér - dedičiek. - 1Predstúpili rodoví náčelníci rodu synov Galaáda, syna Machira, Manassesovho syna z rodu Jozefových synov, predstúpili a predniesli Mojžišovi i kniežatám a náčelníkom kmeňov túto vec: 2"Pane, Pán ti prikázal žrebom rozdeliť Izraelitom krajinu na dedičné vlastníctvo a takisto ti, pane, Pán nariadil, aby si pridelil dedičný majetok nášho súkmeňovca Salfáda jeho dcéram. 3Ak sa však vydajú za príslušníka iného izraelského kmeňa, náš majetok dedičnej otcovizne sa nám odníme a pripojí sa k dedičnému majetku kmeňa, za príslušníka ktorého by sa vydali. Takto sa naše dedičné vlastníctvo umenší. 4A keď potom nastane pre Izraelitov jubilejný rok, ich dedičný majetok sa spojí s dedičným majetkom kmeňa, za príslušníka ktorého sa vydajú, a dedičné vlastníctvo nášho otcovského kmeňa bude ich dedičným vlastníctvom." (*) (Porov. 27,1–11 a Lv 25,10.13.) 5Tu Mojžiš na Pánov rozkaz nariadil Izraelitom: "Kmeň Jozefových synov má pravdu. (*) (Kmeň Jozefových synov sú vlastne dva kmene: Efraimov a Manassesov.) 6Pán nariaďuje o Salfádových dcérach toto: Ak chcú, môžu sa vydať, ale musia sa vydať za príslušníka rodu ich otcovského kmeňa, 7aby izraelské dedičné vlastníctvo neprešlo z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetci Izraeliti zachovali dedičný majetok svojho otcovského kmeňa. 8Preto všetky devy, ktoré dostanú dedičný majetok v niektorom izraelskom kmeni, musia sa vydať za príslušníka rodu svojho otcovského kmeňa, aby si Izraeliti takto zachovali svoje otcovské dedičné vlastníctvo 9a aby nijaký dedičný majetok neprešiel z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetky izraelské kmene podržali svoje dedičné vlastníctvo."