Mestá útočišťa. - 9Pán hovoril Mojžišovi: 10"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete cez Jordán do krajiny Kanaán, 11vyvoľte si príhodné mestá, ktoré budú pre vás mestami útočišťa. Tam utečie ten, kto zapríčinil smrť, kto neúmyselne zabil človeka. 12Tieto mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom krvi, aby usmrtiteľ nebol usmrtený prv, ako sa dostaví pred súd pospolitosti. 13Miest útočišťa, čo takto oddelíte, bude šesť. 14Tri mestá určíte za Jordánom a tri mestá určíte v krajine Kanaán. Ony budú pre vás mestami útočišťa. 15Ony budú útočišťom tak Izraelitom ako i cudzincom a prišelcom, aby ta mohol ujsť každý, kto by neúmyselne zabil človeka.
Pokyny na určovanie úmyselnej a neúmyselnej vraždy. - 16Ak niekto udrie dakoho železným predmetom a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 17Ak ho zasiahne kameňom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 18Ak ho udrie dreveným predmetom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 19Pomstiteľ krvi vraha zabije. Zabije ho, keď ho dostihne. (*) (Pomstiteľ (gó'él) je najbližší muž z rodiny zavraždeného. Takto to určoval zákon krvnej pomsty (Ex 21,14; Dt 19,12).) 20Ak niekto niekoho udrie z nenávisti alebo doň niečo úmyselne hodí a on zomrie, 21alebo ak ho udrie z nepriateľstva päsťou tak, že zomrie, toho, kto ho udrel, treba potrestať smrťou, lebo je vrah. Pomstiteľ krvi ho zabije, keď ho dochytí.
22Ak ho (smrteľne) udrie len náhodou, a nie z nepriateľstva, alebo ak naň neúmyselne hodí nejaký predmet, 23alebo ak naň zrúti - bez toho, žeby ho videl - nejaký kameň, ktorý môže zapríčiniť smrť, a on zomrie, hoci nebol proti nemu nepriateľsky naladený a nechcel mu urobiť zle, 24nech pospolitosť rozhodne medzi usmrtiteľom a pomstiteľom podľa týchto ustanovení: 25Pospolitosť vyslobodí usmrtiteľa z rúk pomstiteľa krvi. Pospolitosť ho zasa zavedie späť do mesta útočišťa, kde sa ukryl. Tam bude bývať až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. (*) (Ak ten, čo zapríčinil smrť, nie je vrahom v pravom slova zmysle, v roku, keď umrie veľkňaz, dostane úplnú amnestiu.) 26Lež ak usmrtiteľ opustí obvod mesta útočišťa, do ktorého utiekol, 27a keď ho pomstiteľ krvi dostihne mimo obvodu mesta útočišťa, a keď pomstiteľ usmrtiteľa zabije, nebude na ňom nijaká vina krvi. 28Preto má každý ostať vo svojom meste útočišťa až do veľkňazovej smrti. Až po veľkňazovej smrti sa môže usmrtiteľ vrátiť na svoj pozemok, ktorý mu patrí ako dedičný majetok. 29Tieto nariadenia sú pre vás záväzné z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách.
Počet svedkov a výkupné. - 30Ak niekto usmrtí človeka, tak vraha zabijú len na výpoveď svedkov. Výpoveď jedného svedka však nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť. 31Neprijímajte výkupné za život nijakého vraha, ktorý je zodpovedný za smrť, ale musí zomrieť. 32Takisto neprijímajte výkupné od toho, kto sa utiahol do mesta útočišťa a chcel by sa vrátiť a bývať niekde v krajine ešte pred smrťou veľkňaza. 33Nesmiete znesvätiť krajinu, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí krajinu a krajinu možno uzmieriť za krv, čo bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial. 34Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate, veď v nej bývam ja! Lebo ja, Pán, bývam uprostred Izraelových synov!" (*) (Vražda sa musela dokázať aspoň dvoma svedkami (Dt 17,6; 19,15). Kto zapríčinil smrť človeka, nemohol sa nijako vykúpiť.)