Rozličné zákony: O čistote tábora. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Prikáž Izraelitom odstrániť z tábora všetkých, čo trpia na malomocenstvo alebo na výtok semena, alebo čo sa poškvrnili nejakou mŕtvolou. (*) (V hl. 5,1 – 6,27 opakujú sa a doplňujú sa zákony z Lv 11 – 15 a 18 – 22. O malomocenstve pozri Lv 13,46, o výtoku semena Lv 15, o dotyku mŕtvoly Lv 22,4. Nemocní ostávali mimo tábora dotiaľ, dokiaľ trvala ich nemoc a kým sa neočistili.) 3Ako muža tak aj ženu vykáž z tábora, aby nepoškvrnili tábor, lebo ja bývam uprostred vás!" 4Izraeliti urobili tak a odstránili ich z tábora. Izraeliti urobili tak, ako Pán nariadil Mojžišovi.

O odčinení zapríčinenej škody. - 5Pán hovoril Mojžišovi: 6"Povedz Izraelitom: Ak sa niektorý muž alebo žena dopustí hriechu voči blížnemu, pričom sa spreneverí Pánovi a tak uvalí na seba previnenie, 7nech prizná svoj hriech, ktorého sa dopustil, spreneveru nahradí v plnej cene, pridá k tomu pätinu a dá tomu, voči komu sa previnil. 8No ak ten nemá nijakého príbuzného, ktorému by bolo možno spreneverené vrátiť, tak spreneverené pripadne Pánovi pre kňaza, okrem barana za hriech, ktorým sa mu získa zmierenie. (*) (Tento zákon je opakovaním Lv 5,14 – 6,7, najmä však 6,1–7. Rozdiel je len v tom, že predpokladá vyznanie viny a určuje, komu sa má dať vy náhrada: dedičovi; a ak takého niet, tak kňazovi. Hriechy proti právu blížneho sú previnením oproti Pánovi, ktorý býva medzi Izraelitmi (Lv 5,15; 6,2 atď.).) 9Každá podávacia obeta zo všetkých posvätných darov Izraelitov, ktoré prinesú, bude patriť kňazovi. 10Jemu budú patriť aj posvätné dary od kohokoľvek. Čokoľvek sa odovzdá kňazovi, bude patriť jemu!"

O skúške ženy podozrievanej z cudzoložstva. - 11Pán povedal Mojžišovi: 12"Hovor Izraelitom a povedz im: Keby sa niektorému mužovi previnila žena a bola by mu neverná, 13keby s ňou iný obcoval, jej muž by však o tom nevedel, lebo sa poškvrnila v tajnosti, takže nemôže proti nej vystúpiť nijaký svedok, nik ju neprichytil - 14a zmocnil by sa ho duch žiarlivosti a žiarlil by na svoju ženu, že sa poškvrnila, alebo ak by ho pochytil duch žiarlivosti a bol by žiarlivý na svoju ženu, aj keď sa nepoškvrnila, 15tak nech muž privedie svoju ženu ku kňazovi a s ňou nech prinesie aj obetný dar, desatinu efy jačmennej múky, olej na ňu nenaleje, ani nepridá kadidlo, lebo je to obeta žiarlivosti, obeta prezradenia, pripomínajúca hriech. 16Kňaz ju privedie a postaví pred Pána. 17Potom kňaz naberie do hlinenej nádoby posvätnej vody a kňaz vezme trochu prachu z podlahy stánku a nasype ho do vody. 18Kňaz postaví ženu pred Pána, rozpustí jej vlasy na hlave a do rúk jej vloží obetu prezradenia, čiže obetu žiarlivosti. Voda kliatby a trpkosti bude v kňazovej ruke. 19Tu kňaz zaprisahá ženu a povie jej: »Ak s tebou neobcoval nik cudzí a ak si sa neprevinila a nepoškvrnila odvtedy, čo si sa vydala za svojho muža, tak ti táto voda kliatby a trpkosti neuškodí; 20ak si sa však previnila, odkedy si vydatá za svojho muža, ak si sa poškvrnila tým, že s tebou niekto obcoval okrem tvojho muža,« 21- teraz kňaz zaprisahá ženu zariekaním a kliatbou a kňaz povie žene: »Nech ťa Pán urobí výstrahou podľa kliatby a zariekania uprostred tvojho ľudu, nech Pán dá ochromieť tvojim bedrám a napuchnúť tvojmu lonu. 22Táto voda kliatby nech vojde do tvojich vnútorností, aby napuchlo tvoje lono a aby tvoje bedrá ochromeli.« Žena odpovie: »Nech sa stane, nech sa stane!« 23Potom kňaz napíše túto kliatbu na lístok a zmyje ho vo vode horkosti. 24A potom dá vodu kliatby a horkosti žene vypiť, aby voda kliatby a horkosti do nej vnikla ako trpká bolesť. 25Potom kňaz vezme zo ženiných rúk obetu žiarlivosti, podá ju ako potravinovú obetu pred Pánom a položí ju na oltár. (*) (Porov. Lv 7, 30; Ex 29,24.) 26Z potravinovej obety kňaz vezme plnú hrsť a spáli to na oltári. Nato dá žene vypiť vodu. 27Keď jej dá vypiť vodu, potom, ak sa poškvrnila a bola neverná svojmu mužovi, voda do nej vnikne ako trpká bolesť, lono jej napuchne a bedrá jej ochromejú, a tak bude žena prekliata na výstrahu uprostred svojho ľudu. 28Ak sa však žena nepoškvrnila, ak je nevinná, nestane sa jej nič a bude ďalej rodiť deti. 29Toto je zákon o žiarlivosti. Ak sa teda niektorá žena previní odvtedy, čo je vydatá za svojho muža, a ak sa poškvrní, 30alebo ak niektorého muža pochytí duch žiarlivosti a bude žiarliť na svoju ženu, nech postaví ženu pred Pána a kňaz s ňou urobí celkom podľa tohto zákona. 31Manžel bude bez viny, žena si však odpyká svoj hriech." (*) (Ak žena bola neverná a ak jej neveru dokázali, mala byť ukameňovaná aj so svojím spoločníkom. Niekedy však vinu ženy nebolo možno dokázať, alebo manžel svoju ženu len podozrieval z nevernosti; vtedy muž mohol od manželky žiadať, aby sa očistila od podozrenia Božím súdom. Tento zákon z jednej strany hájil manželskú čistotu, z druhej strany však dával žene účinnú ochranu a možnosť, žeby dokázala svoju nevinu v prípade, že manžel ju neoprávnene upodozrieval. Zákon však dáva len mužovi právo odvolať sa na Boží súd. – Obrady tohto súdu, ak sa žena skutočne previnila, mohli ozaj priviesť upodozrievanú ženu k vyznaniu viny alebo aspoň k oľutovaniu činu a náprave. Obeta žiarlivosti bola pre obe stránky veľmi pokorujúca. Preto tento súd sa konal veľmi zriedka. Sväté písmo neuvádza ani len jeden prípad podobného súdu.)

Predpisy pre tých, čo sa zasvätia. - 1Pán povedal Mojžišovi: (*) (Najväčším zo sľubov bol tzv. sľub nazireátu, hebr. neder nazír – ,sľub odlúčenia' alebo ,zdržovania sa'. Kto sa zaviazal týmto sľubom, zasvätil a oddal sa priamo Pánovi. Predmetom sľubu bolo vždy niečo dovolené, sľubujúci sa však z lásky k Bohu zriekal toho "dovoleného" buď na čas, alebo na celý život. Sľub sa konal najviac len dočasne, ale nikdy nie na kratšie, ako na mesiac. Doživotný sľub mal napr. Samson (Sdc 13,5.7), Samuel (1 Sam 1,11) a sv. Ján Krstiteľ (Lk 1,15). Sľub nazireátu mohli urobiť muž alebo žena, ba aj rodičia za svoje deti, hoci sa ešte ani nenarodili (Sdc 13,13.14). Pôvod tohto sľubu je predmojžišovský. Mojžiš ho už uvádza ako známy.) 2"Hovor Izraelitom a povedz im: Ak nejaký muž alebo žena urobí nazirejský sľub a zasvätí sa Pánovi, 3nech sa zdržuje vína a iných opojných nápojov. Nesmie piť ani vínový ocot, ani iné opojné nápoje, nesmie piť hroznovú šťavu, ani jesť čerstvé alebo sušené hrozno. 4Po celý čas svojho zasvätenia nech neje nič, čo pochádza z viniča, od jadierok až po šupky. 5Po celý čas jeho nazirejského sľubu nech sa britva nedotkne jeho hlavy: bude zasvätený až do času, na aký sa zasvätil Pánovi. Musí si nechať voľne rásť vlasy. 6Za celý čas, na ktorý sa zasvätil Pánovi, nesmie sa priblížiť k nijakej mŕtvole. 7Nesmie sa poškvrniť ani keď mu zomrie otec alebo matka, brat alebo sestra, lebo na jeho hlave spočíva zasvätenie jeho Boha. 8Počas celého svojho nazireátu je zasvätený Pánovi.

Prerušenie nazireátu náhodným poškvrnením. - 9Ak by však pri ňom niekto náhle umrel, jeho zasvätená hlava sa tým poškvrní. Keď bude zasa čistý, ostrihá si hlavu: teda na siedmy deň sa ostrihá. 10Na ôsmy deň prinesie kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia dve hrdličky alebo dva holúbky 11a kňaz jedno zabije na obetu za hriech a druhé na celostnú žertvu a sprostredkuje mu zmierenie, pretože sa previnil mŕtvolou. A v ten istý deň vyhlási jeho hlavu za zasvätenú. 12Opäť sa zasvätí Pánovi na dobu svojho nazireátu a prinesie na obetu podlžnosti ročného baránka. Predchádzajúci čas sa nebude počítať, lebo jeho zasvätenie bolo poškvrnené. (*) (Ak niekto z neopatrnosti prerušil sľub nazireátu, musel sa očisťovať. A dočasný nazireát musel začať znova. Sväté písmo nehovorí o prerušení dobrovoľnom, to sa istotne trestalo veľmi prísne.)

Ukončenie nazirejského sľubu. - 13A toto je zákon o nazireáte: V deň, keď sa skončí čas jeho zasvätenia, dostaví sa ku vchodu do stánku zjavenia 14a prinesie Pánovi obetný dar, bezchybného ročného baránka na celostnú žertvu a ročnú bezchybnú jahnicu na obetu za hriech a bezchybného barana na pokojnú žertvu, 15k tomu košík nekvasených, na oleji zaprávaných koláčov z jemnej múky a nekvasené, olejom potreté oblátky spolu s potravinovou a nápojovou obetou. 16Kňaz to položí pred Pána a podá jeho obetu za hriech a jeho celostnú žertvu. 17Barana bude obetovať ako pokojnú žertvu Pánovi spolu s košíkom nekvasených chlebov a nakoniec kňaz podá potravinovú a nápojovú obetu. (*) (Pri ukončení nazireátu, teda času, na ktorý sa niekto zasvätil Bohu, prinášali sa také obety ako pri svätení kňazstva (Ex 29; Lv 8). Za nevedomé hriechy, ktoré spáchal v čase svojho zasvätenia, prinesie na obetu za hriech jednoročného baránka a jednoročnú jahnicu (Lv 4,2). Pokojnou žertvou ďakoval za šťastlivé ukončenie zasvätenia a potvrdzoval aj priateľstvo s Pánom.) 18Potom si pri vchode do stánku zjavenia nazirejec ostrihá svoju zasvätenú hlavu, vezme svoje zasvätené vlasy a hodí ich do ohňa, čo je pod pokojnou obetou. 19Nato kňaz vezme uvarenú baraniu lopatku a z košíka jeden nekvasený koláč a jednu nekvasenú oblátku a vloží to do rúk zasvätenému, keď si už ostrihal svoje zasväteniny. 20Kňaz potom podá podávaciu obetu pred Pánom, posvätný dar, ktorý patrí kňazovi, spolu s podávacími prsami a podávacou lopatkou. Potom nazirejec môže zasa piť víno.

21Toto je zákon o tom, kto je zasvätený nazireátom, kto urobil sľub, čo sa týka obetných darov, ktoré má priniesť Pánovi za svoje zasvätenie, okrem toho, čo chce ešte dobrovoľne venovať. Ako vyžaduje sľub, ktorý urobil, tak aj urobí podľa platných predpisov pre svoje zasvätenie." (*) (Často sa stávalo, že pri ukončení sľubu za chudobných platili výlohy bohatší Izraeliti (Sk 21,23).)

Formulka kňazského požehnania. - 22Pán hovoril Mojžišovi: 23"Povedz Áronovi a jeho synom: Takto budete žehnať Izraelitov: