Pôvod múdrosti
22Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest,
prv ako stvoril od pradávna čokoľvek.
23Od večnosti som ustanovená,
od počiatku, prv ako povstal svet.
24Nebolo ešte morských prehlbní,
keď som sa ja už zrodila,
nebolo ešte žriedel obťažených vodami.
25Prv ako sa vrchy vhrúžili,
pred pahorkami som sa zrodila,
26prv ako nivy urobil a planiny
a prvé hrudy na zemekruhu.
27Keď zhotovoval nebesia, (bola) som tam,
keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými,
28keď upevňoval mraky vo výši,
keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny,
29keď vymedzoval moru jeho hranicu,
by vody neprelievali sa cez svoj breh,
keď ustaľoval základy zeme,
30ja som bola uňho chovankou,
bola som deň po deň jeho rozkošou
a hrala som sa pred ním v každý čas;
31hrávala som sa na okruhu jeho zeme
a moja rozkoš (je byť) medzi synmi ľudskými.
(*)
(Pôvod všetkej múdrosti je v Bohu. Nemyslí sa tu však na stvorenú (ľudskú) múdrosť, ale na nejakú múdrosť vyššiu, lebo sa jej pripisujú také vlastnosti, čo patria, alebo čo sa môžu pripisovať iba Bohu. Nuž a táto nestvorená, večná múdrosť nebola len na začiatku stvoriteľskej Božej činnosti (v. 22); a tým menej nie iba odvtedy a vtedy, keď už spolupracovala s Bohom pri stvorení neviditeľných a viditeľných svetov (v. 30). Bola od samého počiatku, prv než Boh začal konať navonok, ba podľa vážnych exegétov (Knabenbauer) bola dôvodom, že sa Boh zjavil v stvorenstve, že začal konať navonok. Nuž podľa toho katolícki exegéti chápu túto múdrosť rozmanite. Jedni vidia v nej len nadzmyslovú zosobnenú múdrosť. Iní zas v nej vidia zosobnenú múdrosť Božiu (vlastnosť Božiu, Sapientia essentialis). Tí, čo idú ešte ďalej, napokon v nej vidia bytosť skutočnú a samostatnú (hypostázu, naozajstnú osobu). Tá, vystrojená vlastnosťami Božími, zúčastňuje sa na stvoriteľskej a spravujúcej činnosti Božej (Sapientia notionalis). – Pozri pozn. ku Knihe Jób 28,1.)