Do previnenia (svojich) perí sa zakosíľuje ničomník,
spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí.

Každý sa nasýti blaha z ovocia (svojich) úst
a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk.

Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta,
múdry však poslúcha radu.

Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu,
opatrný však tají (svoju) príkoru.

Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť,
falošný svedok však (prináša len) klam.

Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal,
ale jazyk múdrych je (sťa) liek.

Pravdivé pery budú trvať naveky,
falošný jazyk však (len) chvíľočku.

Sklamú sa v srdci tí, čo snujú zlé,
tí však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa) radosti.

Spravodlivému sa neprihodí nijaká nehoda,
bezbožní však (zažívajú) plno nešťastia.

Luhárske pery sa ošklivia Pánovi,
tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.

Rozvážny človek tají, čo vie,
(zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.

Ruka robotných (ľudí) bude vládnuť,
robotovať však bude (ruka) lenivá.

Nepokoj v srdci stláča človeka,
láskavé slovo ho však rozveseľuje.

Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu,
lež cesta bezbožných vedie ich, kde zablúdia.

Lenivec si neupečie svoj úlovok,
lež usilovnosť človeka je vzácnym imaním.

Život je na chodníku spravodlivosti,
k smrti však vedie cesta zmýlená.