(Ako ten, kto) vrhá zo samopaše
šípy, oštepy a smrť,
je človek, (ktorý) klame svojho blížneho
a (potom) vraví: "Veď ja som len žartoval!"
(Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň
a kde niet klebetníka, tíchne svár.
Kozub je na uhlie a drevo na oheň
a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.
Slová klebetníka sú sťa lahôdky
a schádzajú až na samo dno žalúdka.
Sťa povlak nevyčisteného striebra na črepe
sú pery horúce a (pritom) srdce zlé.
Svojimi perami sa (síce) pretvaruje (ten, kto) prechováva nenávisť,
lež na mysli mu tanie klam.
Never mu, (ani) keby sa (ti) prihováral hlasom ľúbezným,
lebo v jeho srdci (väzí) sedem ohavností.
I keby niekto kryl nenávisť pretvárkou,
v rade vyjde jeho zloba najavo.
Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne,
a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.
Falošný jazyk nemá rád tých, ktorých rozdrvil,
a lichotivé ústa pripravujú pád.