Pris8,1-9,6

Múdrosť - sprievodkyňa

1

Či múdrosť nevolá
a umnosť nevydáva svoj hlas?

2

(Vysoko) na temene výšin, pri ceste,
na križovatkách stojí,

3

pri bránach, ktoré vedú do mesta,
pri vchodoch, kade sa vstupuje, hlasito volá:

4

"Na vás volám, mužovia,
k ľudským synom (nesie sa) môj hlas.

5

Priúčajte sa opatrnosti, pochábli,
blázni, priúčajteže sa rozumu!

6

Počúvajte, bo znamenité (veci) zvestujem
a moje pery otvárajú sa (len) na správne (besedy)."

7

Áno, (čistú) pravdu vraví moje podnebie
a mojim perám sa oškliví neprávosť.

(*) (Zosobnená múdrosť vystupuje všade, kde sa hmýri život (v. 1–3), ako kazateľka pravdy (v. 4–7); porov. 1,20–33.) 8

Spravodlivé sú všetky reči mojich úst,
nieto v nich falše ani podvodu.

9

Všetky sú priame človeku, čo rozumie,
a prosté tým, čo prišli k poznaniu.

10

Nie striebro, (ale radšej) prijímajte moju náuku
a (radšej) poznanie než najvyberanejšie zlato.

11

Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly
a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti.

(*) (Porov. 3,15b.)

Múdrosť a jej dobrá

12

Ja, múdrosť, bývam s rozumnosťou
a dosahujem hĺbavé poznanie.

13

(Bázeň pred Pánom je nenávidieť zlo.)
Oproti pýche, nadutosti, ceste zlej
a ústam, ktoré prekrúcajú, prechovávam nenávisť.

14

U mňa je rada, u mňa je rozumnosť,
u mňa je umnosť, u mňa sila (hrdinská).

15

(Ja som tá), skrze ktorú králi (dobre) kraľujú
a podľa práva rozhodujú vladári.

16

(Ja som tá), skrze ktorú kniežatá sú kniežatami
a vysluhujú právo mocnári.

17

Ja svojich milovníkov milujem,
nachádzajú ma tí, čo ma včas a pilne hľadajú.

18

U mňa je bohatstvo a česť,
trvalá zámožnosť a blahobyt.

19

Lepší než zlato a než rýdze zlato je môj plod
a to, čo donášam, je (lepšie) ako striebro najlepšie.

20

Chodievam po ceste spravodlivosti,
prostriedkom chodníkov, (jak vyžaduje) súd,

21

aby som nadelila svojim milovníkom imania
a ponapĺňala ich pokladnice.

Pôvod múdrosti

22

Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest,
prv ako stvoril od pradávna čokoľvek.

23

Od večnosti som ustanovená,
od počiatku, prv ako povstal svet.

24

Nebolo ešte morských prehlbní,
keď som sa ja už zrodila,
nebolo ešte žriedel obťažených vodami.

25

Prv ako sa vrchy vhrúžili,
pred pahorkami som sa zrodila,

26

prv ako nivy urobil a planiny
a prvé hrudy na zemekruhu.

27

Keď zhotovoval nebesia, (bola) som tam,
keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými,

28

keď upevňoval mraky vo výši,
keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny,

29

keď vymedzoval moru jeho hranicu,
by vody neprelievali sa cez svoj breh,
keď ustaľoval základy zeme,

30

ja som bola uňho chovankou,
bola som deň po deň jeho rozkošou
a hrala som sa pred ním v každý čas;

31

hrávala som sa na okruhu jeho zeme
a moja rozkoš (je byť) medzi synmi ľudskými.

(*) (Pôvod všetkej múdrosti je v Bohu. Nemyslí sa tu však na stvorenú (ľudskú) múdrosť, ale na nejakú múdrosť vyššiu, lebo sa jej pripisujú také vlastnosti, čo patria, alebo čo sa môžu pripisovať iba Bohu. Nuž a táto nestvorená, večná múdrosť nebola len na začiatku stvoriteľskej Božej činnosti (v. 22); a tým menej nie iba odvtedy a vtedy, keď už spolupracovala s Bohom pri stvorení neviditeľných a viditeľných svetov (v. 30). Bola od samého počiatku, prv než Boh začal konať navonok, ba podľa vážnych exegétov (Knabenbauer) bola dôvodom, že sa Boh zjavil v stvorenstve, že začal konať navonok. Nuž podľa toho katolícki exegéti chápu túto múdrosť rozmanite. Jedni vidia v nej len nadzmyslovú zosobnenú múdrosť. Iní zas v nej vidia zosobnenú múdrosť Božiu (vlastnosť Božiu, Sapientia essentialis). Tí, čo idú ešte ďalej, napokon v nej vidia bytosť skutočnú a samostatnú (hypostázu, naozajstnú osobu). Tá, vystrojená vlastnosťami Božími, zúčastňuje sa na stvoriteľskej a spravujúcej činnosti Božej (Sapientia notionalis). – Pozri pozn. ku Knihe Jób 28,1.)
32

A teraz počúvajteže ma, synovia:
blahoslavení sú tí, čo cesty moje varujú.

33

Počujte naučenie, aby ste sa stali múdrymi,
a nezanedbávajte ho!

34

Blahoslavený človek, ktorý ma počúva
a bdie deň čo deň pri mojich dverách
a strežie na veraje mojich brán!

35

Lebo kto nájde mňa, ten nájde život
a dosiahne milosť od Pána.

36

Kto sa však prehrešuje proti mne, ten páše voči sebe ukrutnosť,
všetci, čo ma nenávidia, majú radi smrť.

Múdrosť povoláva na hostinu k sebe

1

Múdrosť si postavila dom;
na siedmich stĺpoch spočíva.

2

Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno
a prestrela svoj stôl.

3

Vyslala svoje služobnice zvestovať
z najvyššej mestskej výšiny:

4

"Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem,
(a) komu chýba rozum, toho poučím.

5

Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu
a pite z vína, čo som namiešala!

6

Opusťte pochabosť a budete žiť,
budete kráčať cestou rozvážnosti.

(*) (Múdrosť povoláva k sebe do nádhernej paloty (má sedem stĺpov – číslo sedem značí dokonalosť), ktorú vybudovala. Tam na jej hostí čakajú jej pokrmy, t. j. vzácne naučenia.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Prís 7)   Dopredu (Prís 10)

Obsah