Pohania sú predmetom Božieho hnevu. - 18Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. 19Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. 20Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. (*) (Klasický text o možnosti poznať božskú bytosť zo stvorených vecí (porov. Múd 13, 1–9). Boh je neviditeľný, ale ľudský rozum má možnosť poznať ho ako príčinu i cieľ všetkého stvorenstva. V každej stvorenej bytosti môžeme akoby v zrkadle zachytiť odraz jej pôvodcu a stvoriteľa, a tak nepriamo, zdravým usudzovaním poznať jestvovanie Boha a do istej miery aj jeho vlastnosti.) 21Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. 23Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. (*) (Porov. Ž 106, 20.)
24Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá 25tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.
26Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. 28A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, 29plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, 30utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, 31sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. 32Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní. (*) (Zloba tých, ktorí aj iných povzbudzujú na zlo a schvaľujú ich zlé skutky, je, prirodzene tým väčšia.)