Vďakyvzdanie a túžba navštíviť Rím. - 8Predovšetkým vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých, pretože sa vaša viera zvestuje po celom svete. 9Veď Boh, ktorému z tej duše slúžim v evanjeliu jeho Syna, je mi svedkom, ako si na vás ustavične spomínam 10vo všetkých svojich modlitbách a prosím, či by sa mi raz predsa len nepodarilo prísť k vám, ak to bude Božia vôľa. 11Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, 12to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou. 13Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som už veľa ráz pomýšľal ísť k vám, aby som aj u vás mal nejaké ovocie, tak ako u ostatných národov, - ale až doteraz sa mi v tom prekážalo. 14Som dlžníkom Grékov i barbarov, múdrych i nemúdrych. (*) ("Barbarmi" sa rozumejú tie národy, ktoré neprijali grécku kultúru.) 15A tak pokiaľ ide o mňa, som pripravený hlásať evanjelium aj vám, čo ste v Ríme.
Ohlásenie témy. - 16Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. (*) (Nositeľmi starozákonného zjavenia boli Židia, a preto aj evanjelium sa malo hlásať najprv im a potom pohanom ("Grékom").) 17V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: "Spravodlivý bude žiť z viery." (*) (Hab 2, 4. Božia spravodlivosť znamená Božiu dobrotu, ktorou chce Boh spasiť ľudí. Nevyhnutnou a jedinou podmienkou prijatia spásy je viera. "Z viery pre vieru" sa vysvetľuje rôzne: môže znamenať z viery Starého zákona k viere Nového zákona; vieru vo fakty i vieru v prísľuby budúcich vecí; nepochybne nezdôrazňuje iba nevyhnutnosť samej viery, ale aj jej rozvíjanie.)