Pravá bohoslužba. - 1Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. (*) (Pavol tu podáva morálne dôsledky z náuky vyloženej v dogmatickej časti tohto listu. "Telo" znamená celú ľudskú osobu. Kresťan celým svojím životom prináša Bohu obetu, ktorá je pravou "duchovnou bohoslužbou".) 2A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.
Charizmy sú pre dobro celého tela. - 3Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. 4Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, 5tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. 6Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, 7alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, (*) (Porov. Mt 22, 21; 1 Pt 2, 13.) 8či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne. (*) (Porov. 8, 4; 1 Kor 13, 1; Gal 5, 14; Kol 3, 14; Jn 13, 34.)
Povinnosť lásky. - 9Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. (*) (Pozri Ex 20, 13–17; Dt 5, 17–21; Lv 19, 18. Blížny sa tu berie nielen ako člen toho istého národa, ako v Lv, ale ako člen ľudskej rodiny zjednotenej v Kristovi (Gal 3, 28; Mt 25, 40).) 10Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, 11v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. (*) ("Čas" v pavlovskom chápaní je čas eschatologický, ten, o ktorom hovorí Písmo ako "o posledných dňoch", začatých smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista a rozprestierajúcich sa na čas putujúcej Cirkvi, ktorá kráča v ústrety druhému Pánovmu príchodu.) 12V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. (*) (Porov. 1 Sol 5, 4 n.) 13Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. (*) ("Svätých", čiže kresťanov.) 14Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte! 15Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! 16Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba. (*) (Porov. Prís 3, 4.)
17Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. 18Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím," hovorí Pán. (*) (Dt 32, 35.) 20Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. (*) (Prís 25, 21; porov. Mt 5, 39.) 21Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.
Kresťan a vrchnosti. - 1Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. 2Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. 3Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu. 4Veď ona je Božou služobníčkou pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosí meč; je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle. 5Preto sa treba podriadiť, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvôli svedomiu. 6Preto platíte aj dane, lebo tí, čo ich vyžadujú, sú Boží služobníci. 7Dávajte každému, čo ste dlžní: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.
Naplnením zákona je láska. - 8Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. 9Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 10Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.
Žime počestne. - 11Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. 12Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. 13Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, 14ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.
Zhovievavosť voči slabým vo viere. - 1Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch. 2Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko; slabý je iba zeleninu. 3Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. 4Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo Pán má moc podržať ho.
5Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. 6Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. 7Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; 8lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. 9Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými.
10Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou. (*) ("Slabí vo viere" boli kresťania, ktorí sa úprimne, ale mylne domnievali, že aj ako kresťania musia naďalej dodržiavať predpisy židovského pôvodu o svätení niektorých dní alebo o zdržiavaní sa niektorých pokrmov. Pavol tu nehovorí podrobne o týchto praktikách alebo o ich pôvode. V presvedčení, že ony aj tak časom zaniknú, odporúča ušľachtilý liberálny postoj voči takýmto kresťanom. Každý si, pravda, má utvoriť svedomie isté a správne a prejavovať lásku ku všetkým.) 11Lebo je napísané:
"Ako že žijem, hovorí Pán,
predo mnou sa zohne každé koleno
a každý jazyk sa bude vyznávať Bohu."
12A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba. 13Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie.
Kresťanská sloboda a pohoršenie. - 14Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. (*) (Nijaký pokrm sám osebe mravne neznečisťuje, ako to vyhlásil už Ježiš Kristus (Mt 15, 11; Mk 7, 18–19; Sk 11, 9). Teda ani pokrmy obetované predtým modlám (porov. 1 Kor 8, 1–6).) 15Ale ak sa tvoj brat zarmucuje pre jedlo, už nekonáš podľa lásky. Neprivádzaj svojím jedlom do záhuby toho, za ktorého zomrel Kristus! 16Nech teda nie je vaše dobro vystavené potupe. 17Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. 18Kto takto slúži Kristovi, páči sa Bohu a ľudia si ho vážia. 19Preto sa usilujme o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie. 20Nenič Božie dielo pre jedlo! Ono je všetko čisté, ale zlé je pre človeka, ktorý jedením pohoršuje. 21Dobre je nejesť mäso a nepiť víno ani nič, čo pohoršuje tvojho brata.
22Tú vieru, ktorú máš, maj sám pre seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi seba samého za to, čo uznáva za dobré. 23Ale kto je, hoci má pochybnosti, je odsúdený, lebo to nebolo z viery; a všetko, čo nie je z viery, je hriech. (*) (Apoštol tu uvádza dôležitú zásadu pre všetkých kresťanov, "slabých" i "silných". Jedni i druhí sa musia správať podľa svojho svedomia osvieteného "vierou". Presvedčenie "silných vo viere" je objektívne správne a sú "blažení", že ich netrápia pochybnosti. Ale v konkrétnom živote sa musia riadiť láskou k "slabým", ktorá je nado všetko. – Kto však je "slabý vo viere" a koná ináč, ako mu svedomie káže, čo platí pre každého, teda aj pre "silného vo viere", dopúšťa sa hriechu.)
Povinnosť silných vo viere. - 1My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. 2Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie. 3Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: "Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú." (*) (Ž 69, 10.) 4A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. 5Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, 6a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.
7Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. 8Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom (*) (Kristus priniesol evanjelium obriezke, t. j. Židom, i neobriezke, t. j. pohanom. Tamtí môžu velebiť Boha, že splnil svoje prisľúbenie, títo zasa, že ich milostivo povolal k účasti na týchto prisľúbeniach.) 9a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané:
"Preto ťa budem velebiť medzi národmi,
a ospevovať tvoje meno."
A opäť hovorí:
"Radujte sa, národy, s jeho ľudom."
A znova:
"Chváľte Pána, všetky národy,
a nech ho velebia všetci ľudia."
A Izaiáš hovorí:
"Bude koreň Jesseho
a ten, čo povstane vládnuť nad národmi:
v neho budú dúfať národy."
13Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.
Pavlova služba. - 14Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať. 15Predsa len som vám napísal, a miestami trochu smelšie, a niečo som vám pripomenul pre milosť, ktorú som dostal od Boha, 16aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom. 17Mám sa teda čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom. 18Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom, 19mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. (*) (Ilýria, kraj na území dnešnej Juhoslávie.) 20A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe, 21ale ako je napísané:
Pavlova túžba navštíviť Rím. - 22A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť k vám. 23Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám. (*) ("Nemám priestor", čiže nie že by sa už boli všetci pohania obrátili, ale že apoštolovou úlohou je položiť základy a pokračovanie nechať svojim učeníkom.) 24Preto keď sa vypravím do Španielska, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším. (*) (Španielsko bolo poslednou hranicou vtedy známeho sveta.)
25Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; (*) (O týchto zbierkach je reč v Gal 2, 10; 1 Kor 16, 1–4; 2 Kor 8, 9. Cesta do Ríma sa spomína v Sk 19, 21.) 26lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. 27Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných. 28Keď to dokončím a riadne im odovzdám toto ovocie, vydám sa cez vás do Španielska. 29A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania. 30Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha, 31aby ma zachránil pred neveriacimi v Judei a aby moja služba Jeruzalemu bola milá svätým. 32Potom k vám prídem s radosťou, ak to bude Božia vôľa, a pookrejem s vami. (*) (Pavol bol pre svoje pôsobenie medzi pohanmi a pre osočovanie od svojich nepriateľov, o ňom šírené (Sk 21, 28), v neláske nielen medzi Židmi, ale aj medzi židokresťanmi v Jeruzaleme.) 33Boh pokoja nech je s vami všetkými. Amen.