Zhovievavosť voči slabým vo viere. - 1Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch. 2Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko; slabý je iba zeleninu. 3Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. 4Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo Pán má moc podržať ho.

5Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. 6Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. 7Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; 8lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. 9Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými.

10Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou. (*) ("Slabí vo viere" boli kresťania, ktorí sa úprimne, ale mylne domnievali, že aj ako kresťania musia naďalej dodržiavať predpisy židovského pôvodu o svätení niektorých dní alebo o zdržiavaní sa niektorých pokrmov. Pavol tu nehovorí podrobne o týchto praktikách alebo o ich pôvode. V presvedčení, že ony aj tak časom zaniknú, odporúča ušľachtilý liberálny postoj voči takýmto kresťanom. Každý si, pravda, má utvoriť svedomie isté a správne a prejavovať lásku ku všetkým.) 11Lebo je napísané:

12A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba. 13Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie.

Kresťanská sloboda a pohoršenie. - 14Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. (*) (Nijaký pokrm sám osebe mravne neznečisťuje, ako to vyhlásil už Ježiš Kristus (Mt 15, 11; Mk 7, 18–19; Sk 11, 9). Teda ani pokrmy obetované predtým modlám (porov. 1 Kor 8, 1–6).) 15Ale ak sa tvoj brat zarmucuje pre jedlo, už nekonáš podľa lásky. Neprivádzaj svojím jedlom do záhuby toho, za ktorého zomrel Kristus! 16Nech teda nie je vaše dobro vystavené potupe. 17Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. 18Kto takto slúži Kristovi, páči sa Bohu a ľudia si ho vážia. 19Preto sa usilujme o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie. 20Nenič Božie dielo pre jedlo! Ono je všetko čisté, ale zlé je pre človeka, ktorý jedením pohoršuje. 21Dobre je nejesť mäso a nepiť víno ani nič, čo pohoršuje tvojho brata.

22Tú vieru, ktorú máš, maj sám pre seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi seba samého za to, čo uznáva za dobré. 23Ale kto je, hoci má pochybnosti, je odsúdený, lebo to nebolo z viery; a všetko, čo nie je z viery, je hriech. (*) (Apoštol tu uvádza dôležitú zásadu pre všetkých kresťanov, "slabých" i "silných". Jedni i druhí sa musia správať podľa svojho svedomia osvieteného "vierou". Presvedčenie "silných vo viere" je objektívne správne a sú "blažení", že ich netrápia pochybnosti. Ale v konkrétnom živote sa musia riadiť láskou k "slabým", ktorá je nado všetko. – Kto však je "slabý vo viere" a koná ináč, ako mu svedomie káže, čo platí pre každého, teda aj pre "silného vo viere", dopúšťa sa hriechu.)

Povinnosť silných vo viere. - 1My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. 2Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie. 3Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: "Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú." (*) (Ž 69, 10.) 4A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. 5Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, 6a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.

7Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. 8Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom (*) (Kristus priniesol evanjelium obriezke, t. j. Židom, i neobriezke, t. j. pohanom. Tamtí môžu velebiť Boha, že splnil svoje prisľúbenie, títo zasa, že ich milostivo povolal k účasti na týchto prisľúbeniach.) 9a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané:

13Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.