Napriek Božím prisľúbeniam… - 1Čo má teda Žid navyše alebo aký úžitok je z obriezky?
2Veľký v každom ohľade. Predovšetkým ten, že im sú zverené Božie výroky. 3A čo ak sú niektorí neverní? Zmarí ich nevernosť Božiu vernosť? 4Vonkoncom nie! Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a všetci ľudia klamú, ako je napísané: "Aby si sa ukázal spravodlivý vo svojich slovách a zvíťazil, keď ťa budú súdiť." (*) (Porov. Ž 116, 11; 51, 6.) 5A čo povieme na to, že naša neprávosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti? Je vari Boh nespravodlivý, keď stíha hnevom? Hovorím to po ľudsky. 6Vonkoncom nie! Veď ako potom bude Boh súdiť svet?
7Ale ak moja lož dá vyniknúť Božej pravde na jeho slávu, prečo som ešte súdený ako hriešnik? 8Nie je to potom tak, ako o nás potupne rozširujú a ako niektorí tvrdia, že hovoríme: "Robme zlo, aby vzišlo dobro"? Ich odsúdenie je spravodlivé. (*) (Aby z toho, čo v predchádzajúcej kapitole povedal, nemohli Židia namietať, že ich Pavol stavia na roveň pohanom, tu poukazuje na to, že Židom ostávajú ich výsady, najmä Božie slová a mesiášske prisľúbenia (vv. 1–2). Neverou jednotlivcov sa prisľúbenia nerušia, ale skôr sa jasnejšie ukazuje Božia vernosť a spravodlivosť (vv. 3–4). No z toho, že ich nevera niekedy prispieva k Božej sláve, lebo sa vyzdvihuje Božia spravodlivosť a svätosť, nevyplýva, že by ich Boh nemal trestať, ani že by sa mohlo robiť zlo, aby z toho vyšlo dobro (vv. 5–8).)
Všetci sú pod hriechom. - 9Čo teda? Prevyšujeme ich? Vôbec nie! Veď sme už o Židoch i Grékoch vyhlásili, že všetci sú pod hriechom, 10ako je napísané:
"Nik nie je spravodlivý,
nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha.
Všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými:
nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.
Ich hrtan je ako otvorený hrob,
svojimi jazykmi hovoria ľstivo,
za perami majú jed vreteníc,
ich ústa sú plné kliatby a horkosti;
ich nohy sú rýchle prelievať krv,
na ich cestách skaza a nešťastie;
nepoznali cestu pokoja.
Pred ich očami nieto Božej bázne."
19A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby boli umlčané každé ústa a aby bol celý svet pred Bohom usvedčený z viny. 20Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď len zo zákona je poznanie hriechu. (*) (Mojžišov zákon jasne vymedzil, čo neslobodno robiť, ale nedával človeku silu, aby to mohol aj uskutočniť. Ospravedlnenie spočíva v účasti na Božom živote a je Božím darom. Stav bez hriechu môže človeka naň pripraviť, no či bude človek ospravedlnený, závisí od slobodnej Božej vôle. – Správnejšie by bolo "ospravodlivený" a "ospravodlivenie", lebo človek sa stáva "spravodlivým", a nie "spravedlným".)