Rim3,21–4,25

B. Božia spravodlivosť a viera, 3,21-31

Zjavila sa Božia spravodlivosť. - 21Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: (*) ("Ospravedlnenie" znamená odpustenie hriechov a získanie milosti. Ním sa človek stáva účastným na Božej prirodzenosti. Tento dar ospravedlnenia zaslúžil nám Kristus a Boh ho každému zdarma ponúka.) 22Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: 23veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; 24ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. 25Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy (*) ("Prostriedok zmierenia", gr. hilastérion. Tak sa nazývalo veko archy zmluvy, ktoré sa kropilo krvou obetných zvierat v deň Zmluvy. Kristova krv ako osobná obeta znamená pre nás vykúpenie, lebo v skutočnosti ona nás zbavuje hriechov.) 26vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša.

Úloha viery. - 27Aké teda vystatovanie? Je vylúčené. Akým zákonom? Skutkov? Nie, ale zákonom viery. 28Lebo si myslíme, že človek je ospravedlnený skrze vieru bez skutkov podľa zákona. (*) (Židia nemajú dôvod vystatovať sa, lebo potrebujú ospravedlnenie rovnako ako pohania. Zdrojom ospravedlnenia je viera v Krista, a nie zachovávanie predpisov Starého zákona.) 29Vari je Boh len Bohom Židov? A nie aj pohanov? Veru, aj pohanov; 30lebo je len jeden Boh, ktorý ospravedlní obrezaných z viery a neobrezaných pre vieru. 31Rušíme teda vierou zákon? Vôbec nie! Naopak, zákon potvrdzujeme.

C. Príklad Abraháma, 4,1-25

Aj Abraháma ospravedlnila jeho viera. - 1Čo teda povieme: Čo dosiahol Abrahám, náš praotec podľa tela? 2Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. 3Veď čo hovorí Písmo? "Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť." (*) (Gn 15, 6.) 4Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti. 5Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. 6Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov:

7

"Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti
a sú oslobodení od hriechov.

8

Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta."

(*) (Ž 32, 1–2.)

Nezávisle od obriezky. - 9Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: "Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť." 10A ako sa mu počítala? Obrezanému, či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. (*) (Abrahám bol ospravedlnený vierou, a to ešte prv, ako prijal obriezku.) 11Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, 12aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný.

Dedičstvo je nezávislé od zákona. - 13Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. 14Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené. 15Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. 16Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých, 17ako je napísané: "Ustanovil som ťa za otca mnohých národov" - pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet. (*) (Gn 17, 5.) 18On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: "Také bude tvoje potomstvo." (*) (Gn 15, 5.) 19A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono. 20A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, 21pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. 22Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť.

Vzor viery pre kresťanov. - 23A nielen kvôli nemu bolo napísané: "Počítalo sa mu to," 24ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, 25vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie. (*) (Boh v Kristovi vstúpil do dejín sveta. Dejiny spásy vrcholia v Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní. Preto treba veriť v Boha nielen ako stvoriteľa sveta, ale aj ako pôvodcu našej spásy. Dielo vykúpenia sa tu predstavuje z dvoch strán: negatívnej – Kristova smrť, ktorá ničí hriechy –, a pozitívnej – zmŕtvychvstanie, ktoré vykúpeným dáva nový život osláveného Krista.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Rim 2)   Dopredu (Rim 5)

Obsah