18A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.

Sme určení pre slávu. - 19Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. 20Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti - nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, 21že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí. 22Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. 23A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. (*) (Adoptívne synovstvo je už získané, no očakávame plnosť jeho účinkov: "vykúpenie tela" čiže slávne vzkriesenie (1 Kor 15, 45–49).) 24Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? (*) (Ako Božie synovstvo (v. 15. 23) aj naša spása je realita získaná už v tomto živote, ale očakávame jej dokonalé uskutočnenie.) 25Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame.

Hymnus na Božiu lásku. - 31Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám?

35Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

38A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, (*) ("Anjeli, kniežatstvá, mocnosti" sa tu pravdepodobne rozumejú zlí duchovia (podobne 1 Kor 15, 24; Ef 6, 12).) 39ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (*) (Krásny hymnus na Božiu lásku napĺňa nás hlbokou dôverou.)