Rim9,1-11,36

C. Situácia Izraela, 9,1 - 11,36

Apoštolov bôľ nad Izraelom. - 1Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje, 2že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. 3Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. (*) (Paradoxné vyjadrenie, ktoré zvýrazňuje bezhraničnú lásku Apoštola k svojim súkmeňovcom Izraelitom.) 4Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia. 5Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen. (*) (V úvode tejto časti Apoštol vyjadruje veľkú bolesť nad neverou Židov a vrúcnu túžbu po ich spáse, pričom uznáva ich prednosti a výsady.)

Izrael podľa tela a Izrael podľa ducha. - 6Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael. 7A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo." (*) (Pozri Gn 21, 12. Vyvoleným ľudom sú tí, čo sa vierou podobajú Abrahámovi, to je Abrahámovo pokolenie (Gal 3, 7).) 8To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. (*) (Porov. Gal 4, 23. 28.) 9Lebo slovo prisľúbenia znie takto: "O takomto čase prídem a Sára bude mať syna." (*) (Gn 18, 10.) 10A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka. 11A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé - aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, 12nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: "Starší bude slúžiť mladšiemu," 13ako je napísané: "Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel." (*) (Pozri Gn 25, 23; Mal 1, 2–3. Prorokovo slovo treba chápať v duchu biblickej hebrejskej reči, kde tento zvrat znamená menej milovať, nedávať prednosť, teda "viac som miloval Jakuba ako Ezaua".)

Sloboda Božej vôle. - 14Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie! 15Veď Mojžišovi hovorí: "Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem." (*) (Ex 33, 19.)

16Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. (*) ("Beží", t. j. kto sa namáha.) 17Lebo Písmo hovorí faraónovi: "Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi." (*) (Ex 9, 16.) 18Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce. (*) (Boh je vo svojich rozhodnutiach zvrchovane slobodný. Preto nik nemôže povedať, že je nespravodlivý, keď si vyvolí, koho chce.)

Spása pohanov a poblúdenie Židov. - 19Povieš mi azda: "Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!" 20Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: "Prečo si ma takto urobil"? 21Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? (*) (Boh je zvrchovaný Pán všetkých bytostí. Pavol tu voľne cituje Iz 29, 16; 45, 9; Múd 12, 12; Jer 18, 6; Sir 33, 13.) 22A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu, (*) ("Nádoby hnevu", t. j. hriešnici.) 23a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu, (*) ("Nádoby milosrdenstva", t. j. tí, ktorým chce preukázať milosrdenstvo.) 24na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?! (*) (Nemožno teda nič namietať, ak sa Boh rozhodol, že spravodlivo potresce zaťatých Židov, voči ktorým bol doteraz zhovievavý. A práve tak spravodlivo si počína, keď sa zmilúva nad tými Židmi a pohanmi, ktorí sa otvárajú Kristovmu evanjeliu a ktorých pripravuje na večnú spásu.) 25Ako aj u Ozeáša hovorí:

"Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom
a Nemilovanú Milovanou.

(*) (Oz 2, 23–24; 1 Pt 2, 10.)
26

A na mieste, kde sa im hovorilo:
»Vy nie ste môj ľud«,
tam sa budú volať Synmi živého Boha."

(*) (Oz 2, 1.)

27A Izaiáš volá nad Izraelom: "Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni, (*) (Oz 2, 1; Iz 10, 22–23.) 28lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi."

29A ako predpovedal Izaiáš:

"Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo,
boli by sme ako Sodoma,
Gomore by sme boli podobní."

(*) (Pavol citátmi z prorokov dokazuje, že povolanie pohanov je úplne zdarma daným Božím darom, ako aj to, že zvyšok Izraela, verný Pánovi, bude zachránený.)

30Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. 31Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. 32Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu, (*) (Porov. Iz 28, 16.) 33ako je napísané:

"Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia;
kto v neho verí, nebude zahanbený."

(*) (Iz 8, 14.)

Židia nepoznali Božiu spravodlivosť… - 1Bratia, z celého srdca túžim a Boha za nich prosím, aby boli spasení. 2Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa pravého poznania; 3keďže nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa postaviť svoju spravodlivosť, nepodriadili sa Božej spravodlivosti. 4Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí. (*) (Náboženská horlivosť Židov je zaslepená, lebo nechcú pochopiť, že Mojžišov zákon len pripravoval cestu ku Kristovi, ktorý je cieľom Zákona, a Písmo ho zvestovalo.)

… zvestovanú Mojžišom. - 5Mojžiš píše o spravodlivosti, ktorá je zo zákona: "Človek, ktorý ich bude plniť, bude z nich žiť." (*) (Lv 18, 5.) 6Ale spravodlivosť, ktorá je z viery, vraví toto: "Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba?", totiž priviesť dolu Krista; 7alebo: "Kto zostúpi do priepasti?", totiž vyviesť Krista spomedzi mŕtvych. 8Ale čo hovorí? "Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;" totiž slovo viery, ktoré hlásame. (*) (Kombinovaný citát z Dt 9, 4 a 30, 12–14 s dôrazným kristologickým zameraním.) 9Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. (*) (Je to úryvok z predpavlovského vyznania viery, v ktorom pravda o Kristovom zmŕtvychvstaní zaujíma hlavné miesto.) 10Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. 11Veď Písmo hovorí:

"Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený."

(*) (Iz 28, 16.)

Židia nemajú výhovorky. - 12Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú:

13Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. (*) (Joel 3, 5.)

14Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? 15A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané:

"Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť."

(*) (Porov. Iz 52, 7.)

16Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí:

"Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?"

(*) (Porov. Iz 53, 1.)

17Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.

18Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno,

po celej zemi rozlieha sa ich hlas
a ich slová až po hranice sveta.

(*) (Porov. Ž 19, 5.)

19Pýtam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojžiš prvý hovorí:

"Vzbudím vo vás žiarlivosť skrze Nie národ:
skrze nerozumný národ vás do hnevu popudím."

(*) (Porov. Dt 32, 21.)

20A Izaiáš sa odvažuje povedať: "Našli ma tí, čo ma nehľadali; verejne som sa zjavil tým, čo sa na mňa nedopytovali." (*) (Porov. Iz 65, 1.)

21Izraelu však hovorí: "Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému." (*) (Porov. Iz 65, 2.)

Zvyšok Izraela. - 1Pýtam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa. (*) (Vyvolenie Pavla (aj iných obrátených Židov) je dôkazom, že Boh nezavrhol Izrael úplne.) 2Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal. Alebo neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi? Ako sa žaluje Bohu na Izrael: 3"Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na môj život striehnu." (*) (1 Kr 19, 10. 14. 18.)

4A čo mu odpovedá Boh?

"Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom."

(*) (1 Kr 19, 18.)

5A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti. 6Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou.

7Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli, (*) (Židia mali Zákon i Prorokov, a predsa ostali hluchí a slepí, keď prišiel prisľúbený Mesiáš. To, čo im malo byť svetlom a príležitosťou na spásu, stalo sa im pre ich neveru tmou a príčinou zavrhnutia.) 8ako je napísané:

"Boh im dal ducha tvrdého spánku,
oči, aby nevideli,
a uši, aby nepočuli,
až do dnešného dňa."

(*) (Dt 29, 3; Iz 29, 10.)

9A Dávid hovorí:

"Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou,
pohoršením a odplatou.

10

Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli,
a ich chrbát navždy zohni!"

(*) (Ž 69, 23–24.)

Pohania vštepení do Izraela. - 11A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili. 12Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?! (*) (Poblúdenie Židov malo v plánoch Božej prozreteľnosti vyšší cieľ: stalo sa príležitosťou spásy pohanom, lebo apoštoli odmietnutí Židmi obrátili sa k pohanom a hlásali im evanjelium (porov. Sk 13, 46; 28, 28). Čím sa však stanú Židia pre svet, keď ako celok uveria v Ježiša Krista!)

13Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe, (*) ("Vám, pohanom", t. j. kresťanom pochádzajúcim z pohanských národov.) 14aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých. 15Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?! (*) (Opierajúc sa o argument 12. verša, Pavol ohlasuje prínos židovského národa pre evanjelizáciu sveta. Ich zavrhnutie znamenalo spásu pre pohanov sveta. Ich prijatie bude v porovnaní s predchádzajúcim obdobím akoby vzkriesením z mŕtvych.) 16Ak sú sväté prvotiny, potom aj cesto; ak je svätý koreň, potom aj ratolesti. 17Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si naštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a miazge olivy, 18nevyvyšuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. 19Povieš azda: "Tie ratolesti sú odlomené, aby som bol naštepený ja." 20Dobre; boli odlomené pre neveru, ale ty stojíš pre vieru. Nenamýšľaj si, radšej sa boj! 21Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, aby sa nestalo, že neušetrí ani teba.

22Maj teda pred očami Božiu dobrotu i prísnosť: prísnosť voči tým, čo padli, a Božiu dobrotu voči tebe, ak vytrváš v dobrom; inak budeš aj ty odťatý. 23Ale aj oni budú naštepení, ak nezotrvajú v nevere, lebo Boh má moc naštepiť ich znova. 24Veď ak si ty odťatý z planej olivy, na ktorú podľa prirodzenosti patríš, a si naštepený proti prirodzenosti do dobrej olivy, o čo skôr budú zaštepení do vlastnej olivy tí, čo sú z nej podľa prirodzenosti?! (*) (Ani obrátení pohania sa nemôžu vyvyšovať nad zavrhnutých Židov. Boh ich prijal nie pre ich skutky, ale pre vieru.) 25Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri sami pre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, 26a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané:

"Zo Siona príde vysloboditeľ
a odvráti od Jakuba bezbožnosť.

27

A to bude moja zmluva s nimi,
keď odstránim ich hriechy."

(*) (Až sa splní Boží plán spásy na pohanoch, aj Izrael sa obráti. Na potvrdenie uvádza citát z 59, 20; 27, 9. V zavrhnutí Židov je skryté hlboké tajomstvo. Boh všetkých, Židov aj pohanov, povoláva k spáse. Že väčšia časť Židov neprijala vieru, uľahčilo pohanom, aby oni prijali vieru v Krista. A po čase (Lk 21, 24) bude nasledovať hromadné obrátenie vyvoleného národa.)

28Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom. 29Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné. 30Ako ste vy voľakedy neverili Bohu, a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru, 31tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktoré sa vám dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo. 32Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.

Hymnus na Božiu múdrosť. - 33Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

34

Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie?
Alebo kto bol jeho radcom?

35

A kto mu dal niečo prvý,
aby mu bolo treba vrátiť?

(*) (Pavol sa korí tajomstvu Božej múdrosti a oslavuje ju slovami Iz 40, 13; Jer 23, 18; Jób 11, 7–8.)

36Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.

Kontext   Úvod   Dozadu (Rim 8)   Dopredu (Rim 12)

Obsah