Založenie Cirkvi v Antiochii. - 19Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. (*) (Antiochia bola po Ríme a Alexandrii v Egypte tretím najväčším mestom Rímskej ríše. Obyvatelia boli Sýrčania, Gréci a Židia.) 20No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. 21Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi.

22Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša. 23Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, 24lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. 25Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. 26Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej Cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. (*) (Pohania menom "kresťan" nazývali Kristových učeníkov, prívržencov. Kresťania sa medzi sebou volali bratmi, veriacimi, učeníkmi, svätými.)

Vyslanie Barnabáša a Šavla do Jeruzalema. - 27V tých dňoch prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. (*) (Proroci tu znamenajú ľudí obdarených charizmami, zvlášť charizmou poučovania (porov. 13, 1; 15, 32; 21, 10).) 28Jeden z nich, menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia. (*) (Hlad za cisára Klaudia (41–54) zaznamenávajú aj pohanskí spisovatelia ako Tacitus (Ann. 12, 43), Suetonius (Vita Claudii 18), Dio Cassius (60, 11). Bol v rokoch 44–48.) 29Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratom, čo bývajú v Judei. 30Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.