Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali,
ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša
a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe
a bezbožníkov spálili plamene.

Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu
za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine,
v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí,
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho,
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,
neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali,
nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim,
že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi
a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi,
jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou,
až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok
a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo
z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili,
že nerozvážne slová vyslovil.