Z132,8–10
8

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.

 (*) (Slová sú známe už z Mojžišových čias. Izraeliti sa ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala na cestu po púšti (Nm 10,35.36; Ž 68,2). Odteraz už nebude putovať z miesta na miesto, lebo odvtedy, čo ju odniesli zo Šíla (1 Sam 4,3 n.), nemala pevný príbytok.) 9

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti
a tvoji svätí nech plesajú.

 10

Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
(*) (Žalm je mesiášsky, verše 11 a 12 sa v plnom zmysle vyplnia len na Mesiášovi. V žalme sa jasne rozlišuje Dávidova osoba od jeho potomka, Mesiáša.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 131)   Dopredu (Ž 133)

Obsah