1Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. 2- Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. 3Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. (*) ("Spoločenstvo" je mystická jednota veriacich s Otcom prostredníctvom Syna i jednota kresťanov vo viere a v jednej Cirkvi.) 4A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná. (*) (Hovorí sa tu o Slove života, t. j. o Božom Synovi, porov. Jn 1, 1–14.) 5A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. (*) ("Svetlo" u Jána je symbolom pravdy a mravného dobra; tma je symbolom bludu a zla.)
6Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. 7Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.
Skončiť s hriechom. - 8Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. (*) (Nemožno brať Kristovo vtelenie a vykúpenie zodpovedne bez povedomia, že sme hriešni.) 9Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. 10Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.
1Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. (*) ("Zástanca" (gr. parákletos) vyjadruje kňazskú funkciu Ježiša Krista, ktorý sa prihovára za nás; v Jánovom evanjeliu "Zástancom" ("Tešiteľom") je Duch Svätý (porov. Jn 14, 16.26; 15, 26; 16, 7).) 2On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
Zachovávať prikázania. - 3Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. 4Kto hovorí: "Poznám ho," a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. (*) (Poznanie sa tu nechápe ako čisto intelektuálne, ale praktické, sprevádzané duchovným a mravným životom.) 5Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom. 6Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on.
7Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. 8A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo. (*) (Prikázanie lásky známe v Starom zákone sa stáva novým čiže dokonalým vďaka Kristovi, ktorý nás poučil príkladom, ako ho máme zachovávať (porov. Jn 13, 34). Prikázanie "nové" znamená, že ani Židia, ani pohania ho nepoznali v jeho kresťanskom uskutočňovaní.) 9Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. 10Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením. 11Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.
12Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy. 13Otcovia, vám píšem: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Mládenci, vám píšem: Premohli ste Zlého. 14Napísal som vám, deti: Poznali ste Otca. Napísal som vám, otcovia: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého.
Chrániť sa hriešneho sveta. - 15Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. (*) ("Svet" vo Svätom písme označuje často sily, ktoré sa protivia vykúpeniu. Ján tu rozumie skazenú ľudskú spoločnosť, ktorá je v otroctve kniežaťa tmy.) 16Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. 17A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.
Chrániť sa antikrista. -
18Deti moje, je posledná hodina. A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná hodina.
(*)
("Posledná hodina", ktorej trvanie nie je upresnené, je tá, v ktorej pôsobí antikrist šírením bludu (porov. 2 Tim 3, 1; Jak 5, 3; Júd 18). Výraz "antikrist" sa v Novom zákone používa iba tu a vo veršoch 22; 4, 3; 2 Jn 7. Konkrétne sú to falošní učitelia, ktorí – hoci patrili ku kresťanskému spoločenstvu – sú v protive s učením apoštolov.
Pred konečným príchodom Krista, Pána, má sa najprv zjaviť jeho protivník antikrist, ktorého potom Kristus zničí.
Ale už teraz diabolské moci sú v činnosti a napádajú Kristovo kráľovstvo.)
19Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by zostali s nami. No malo sa ukázať, že tí všetci nie sú z nás.
20Ale vy máte pomazanie od Svätého a viete to všetci.
(*)
(Od Svätého, t. j. od Krista. Kresťania, ktorí dostali Ducha Svätého, môžu odolávať falošným učiteľom.)
21Nenapísal som vám, akoby ste nepoznali pravdu, ale že ju poznáte, a preto, že nijaká lož nie je z pravdy.
22Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna.
(*)
(Pravdepodobne myslí na bludára Kerinta, ktorý považoval Krista za obyčajného človeka. Bludári nepripúšťali, že Ježiš je Kristus, a neuznávali ani jeho božskú prirodzenosť.)
23Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca.
24Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v Synovi aj v Otcovi. (*) (Čiže v apoštolskej alebo v krstnej katechéze o Ježišovi Kristovi.) 25A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život.
26Toto som vám napísal o tých, čo vás zvádzajú. 27A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie vás poúča o všetkom - a je pravdivé, nie je lžou - teda ako vás poučilo, ostávate v ňom. (*) ("Pomazanie" čiže Duch Svätý, ktorého prijali, ostáva v nich, takže môžu odolávať falošným učiteľom.)
28A teraz, deti moje, ostávajte v ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a aby sme pri jeho príchode neboli ním zahanbení. 29Ak viete, že je spravodlivý, vedzte, že každý, kto koná spravodlivo, z neho sa narodil.
1Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. 2Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. (*) (Porov. 2 Pt 1, 4; 1 Kor 13, 12.)
Skončiť s hriechom. - 3Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.
4Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie, lebo hriech je bezprávie. (*) ("Bezprávie" (gr. anomía = prestúpenie zákona) – teda hriech je priestupkom proti Božiemu zákonu, je "neprávosťou" (1, 9).) 5A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet. 6Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal. (*) ("Kto ostáva v ňom, nehreší", t. j. kto vierou a láskou zostáva v spojení s Kristom; kto hreší, nepozná vierou náležite Krista, a teda ani nie je s ním úplne spojený.)
7Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. 8Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky. (*) ("Je z diabla", je pod zhubným vplyvom diablovým a necháva sa ním zvádzať (porov. Jn 8, 44).) 9Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. (*) (Semeno posväcujúcej milosti a Božieho života v nás. "Nemôže hrešiť": niežeby nemohol vôbec hrešiť, ale zrodený z Boha stáva sa v Kristovi novým stvorením a ako taký je v osobitnej Božej ochrane, kým sa svojvoľne nepripraví o milosť.)
10Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od diablových detí: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata.
Zachovávať prikázania. - 11Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. 12Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé.
13Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. 14My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. 15Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. (*) (Kresťanská láska je znakom nadprirodzeného života, a tak oslobodenia od hriechu a smrti.)
16Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. 17Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? 18Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. 19Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. 20Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. (*) (Boh je väčší ako naše srdce vo svojom milosrdenstve (porov. Lk 1, 49–50). Ak naozaj praktizujeme lásku, Boh ju aj napriek našim hriechom objaví v našom srdci (Jn 21, 17).) 21Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu 22a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči.
23A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. 24Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.
Chrániť sa antikrista a zlého sveta. - 1Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. (*) (Pravdepodobne alúzia na charizmy a na ich rozoznávanie (porov. 2 Kor 11, 14; 13, 5; 1 Sol 5, 21).) 2Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. 3Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete. (*) (Porov. pozn. k 2, 22.) 4Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete. (*) (Zvíťazili ste nad nimi, t. j. nad nepravými prorokmi. Boh, ktorý je v nás skrze Svätého Ducha, je väčší a mocnejší ako satan.) 5Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva. 6My sme z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu. (*) ("My", čiže apoštoli a vôbec praví hlásatelia Ježiša. Hovoria z Boha, čiže pravdu zjavenú Bohom. Z toho, či ich niekto počúva, dá sa spoznať, či je v ňom Duch pravdy (Jn 14, 17; 15, 26; 16, 13; 1 Kor 2, 12), alebo duch bludu, čiže či sa dáva viesť satanom, ktorý je otcom lži a bludu (Jn 8, 44).)
Prameň lásky. - 7Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. 8Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. 9A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. (*) (Porov. Jn 3, 16.) 10Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. (*) (Porov. 2, 2; Rim 5, 8; Ef 2, 4–5; 1 Tim 1, 15.)
11Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. 12Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. 13A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. (*) ("Že nám dal zo svojho Ducha," t. j. dal nám spoločenstvo s Duchom Svätým a účasť na jeho daroch.) 14A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. 15Kto vyzná: "Ježiš je Boží Syn," ostáva v ňom Boh a on v Bohu. 16A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.
17Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. 18V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. (*) (Synovská láska a otrocký strach sa navzájom vylučujú. Ale synovský strach, že nedostatočne miluje, je znakom lásky.)
19My milujeme, pretože on prvý miloval nás. 20Ak niekto povie: "Milujem Boha," a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. 21A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
1Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. (*) (Viera v Ježiša Krista ako Vykupiteľa a Božieho Syna je nevyhnutnou podmienkou, aby sa človek vo svätom krste zrodil z Boha.) 2Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. 3Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. 4Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. (*) (Premôcť svet znamená premôcť satana a jeho služobníkov vo svete (2, 13–14). Kristus premohol svet (porov. Jn 12, 31; 14, 30; 16, 33) a premáha ho aj vo svojich veriacich; porov. Zjv 3, 21; 5, 5; 12, 11.)
Prameň viery. - 5Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn? (*) (Voda je krst, ktorým sa Kristus predstavil pred Izraelom. Krv je zase jeho obeta na kríži; porov. Jn 19, 34. Podľa iných ide o vodu a krv z Kristovho boku.) 6On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda. 7Lebo traja sú, čo svedčia: (*) (Voda a krv samy osebe ešte nedosvedčujú, že Kristus je Mesiáš, Boží Syn, ale až vďaka svedectvu Ducha Svätého.) 8Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno. 9Ak prijímame svedectvo ľudí, Božie svedectvo je väčšie; pretože Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. 10Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, robí ho luhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. 11A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi. 12Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.
13Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna. (*) (Porov. Jn 20, 31.)
Modlitba s dôverou. - 14A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle. 15A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali.
Modlitba za hriešnikov. - 16Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Je aj hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť. (*) ("Hriech, ktorý vedie k smrti", čiže do zatratenia, je pravdepodobne odpadnutie od viery alebo hriech proti Duchu Svätému (Mt 12, 32), proti pravde hlásanej apoštolmi. Ján nevyzýva modliť sa za odpadlíkov, ale ani to nezakazuje.) 17Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.
Zhrnutie listu. - 18Vieme, že nik, kto sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho ten, ktorý sa narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne. (*) (Satan nemá nad ním moc.) 19Vieme, že sme z Boha a celý svet je v moci Zlého. (*) ("Svet" bez Boha. Porov. 2, 15.) 20A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten Pravý, Boh a večný život. 21Deti moje, chráňte sa modiel!